Tag
Všetko sa to začína tak nevinne. Poznali sme sa cez priateľov, pridali sa do kontaktov na sociálnych sieťach, doslova sme prepísali večery… Spoznávali sme sa viac a viac, až nakoniec prišiel deň, keď sme išli prvýkrát spolu sami von. Obaja sme z toho mali tak trochu strach – ty si sa liečil z minulosti a predošlého vzťahu a ja nebola zahojená z rán, čo som poslednou dobou schytala…
Kedy začíname ľúbiť? Skutočne cítiť to, čo nazývame láska. Dnešná doba je taká, že by som povedala, že ľúbime, až keď máme s človekom sex. Je to zjavne veľmi dôležité pre nás ľudí, aby sme boli schopní sa zaľúbiť. Áno, nevravím, že sex nie je dôležitý, aby si dvaja ľudia rozumeli. Avšak je dôležitý aj v slove láska? V tejto dobe to tak vidím. Pre ľudí je viac dôležitý výzor či telo ako duša a charakter. Smutné.
Život nás občas postaví pred nejakú tú výzvu a väčšinou to robí vtedy, keď to čakáme najmenej. Deje sa to vo chvíľach, kedy si myslíme, že je všetko v poriadku a nemá sa čo pokaziť. No predsa sa tak stane. Pokazí sa nie „niečo“, ale rovno jedno puto. Vzťah, ktorý predtým nemal žiadne trhliny. A dnes… Dnes sa kvôli tomu cítiš zle. Ako niečo menej, ako osoba, ktorú si nik neváži, ktorej snahu si nikto nevšimol a nedokáže tvoje úsilie dostatočne oceniť…
Určite už ste zažili niekedy taký ten vzťah, v ktorom ste si vraveli: „áno on/ona je ten pravý“. Že vzťah s ním je ako prechádzka ružovou záhradou – prinášal vám do života len to dobré, a mysleli ste si, že sa to nikdy neskončí. Ale po určitom čase prišiel nejaký zlom. Človek, do ktorého ste boli až po uši zamilovaní, sa zmenil v niekoho, koho skoro nespoznávate. Ráno ste sa zobudili a báli ste sa, čo vám dnes bude vyčítané, čo bude zase vaša chyba, čo ste zas pokazili, že vzťah nefunguje tak, ako má…
Minimálne raz v živote sa s touto otázkou každý z nás stretne, skôr či neskôr. Možno to bude v situácii, kedy nebude nutné, aby sme na ňu odpovedali. No myslím si, že je dobré, aby sme si na ňu vedeli odpovedať aspoň sami pre seba.
To, že si viem na túto otázku odpovedať, značí, že si uvedomujem, čím všetkým som si v živote prešla a čo všetko som zažila.
Možno sa ti spočiatku bude zdať, že to so mnou také ľahké nebude. Že to bude trochu nuda, pretože už dávno sa neviem nadchnúť len tak… Z ničoho nič… Z okamihu na okamih. To, čo ma vie nadchnúť, sú spomienky, v ktorých sú ľudia stále rovnakí ako dnes. Takí, čo sa nezmenili, aj keď sa v ich živote vyskytlo niečo, čo by ich zmeniť mohlo. Ale oni odolali. Vydržali. Nezanevreli… Dnes už nestratím hlavu, keď sa na mňa usmeje pekný muž.
