prispevokOdVas

Niektorých ľudí musíme spoznávať roky, aby sme sa presvedčili o tom, akí naozaj sú. Pretože ak v niečom každý z nás vyniká, tak je to práve schopnosť pretvarovať sa. Hrať sa na niekoho iného, na niekoho, kým nie sme. Zo strachu, z pocitu, že nie sme „dosť“, z faloše… Vlastne je úplne jedno, aká je príčina. Tak či onak sa po tom, ako sa preukáže, že sme neboli úprimní, stávame klamármi. Nikdy som to neodsudzovala. Pokiaľ si ten človek nenasadil masku preto, aby ubližoval…

Niekedy si dobrovoľne ubližujeme. Len tak, pretože milujeme iných viac ako seba. Pretože v sebe živíme strach, ktorý by sme mali zahodiť za hlavu. Nech to už znie akokoľvek tvrdo, prežili sme si to všetci. Namiesto pokoja sme si do duše vsadili oheň, ktorý nám nedal spávať a nedovolil nám prežívať život tak, ako by sme mali – šťastne. A to všetko len preto, lebo sme si nahovárali, že sa niekto, kvôli ktorému naše srdce bilo ako splašené, raz spamätá. No prečo by si mala trpieť, keď je to všetko len vecou voľby?

Dospela som k záveru, že to, čo je medzi nami, je vlastne niečo, čo žijeme v inom paralelnom svete, v inom živote, do ktorého utekáme preč z reality… No s odstupom času to budú len krásne spomienky, je to len „dočasné“, nepretrvá to, lebo to nemá šancu pretrvať. Nedávame si ju, ani ja tebe a ani ty mne. Vieme to v podstate od začiatku, môžeme to nazvať poblúznením, búrkou hormónov, dočasným stavom, z ktorého raz vytriezvieme ako po dobrej žúrke.

Nedovoľ mu zlomiť ti srdce. Nedovoľ mu s tebou zametať ako s handrou. Ak mu to dovolíš raz, ukážeš mu, že to môže robiť stále. Viem, ľahko sa to hovorí…
Povedala som si to aj ja, po svojej prvej a niekoľko ročnej „láske“ a prvom rozchode. Povedala som si, že už nikdy nedovolím, aby mi niekto ubližoval tak, ako to vedel ON.

Kedysi som bola zamilovaná až po uši ako každý jeden človek. Zamilovala som sa tak príliš, až som prehliadala skutočnosť, ako veľmi mi to zároveň ubližovalo. Nie vždy to, čo dávame, nám bude aj opätované. Občas možno v dnešnej dobe je i časté, že len jeden z dvoch bude ľúbiť. Obetuje tomu všetok svoj čas, vynaloží na to všetku svoju námahu a v neposlednom rade obetuje sám seba.

Komu sa to nestalo, tak ten je šťastný človek a ani si neuvedomuje, od koľkých sĺz ho život ušetril. A komu sa to stalo alebo kto to práve prežíva, presne vie, o čom chcem dnes hovoriť. Zamilujeme sa. Ten človek nás priťahuje tak, ako doposiaľ nik, a v nás sa rozrastá túžba v jeho očiach zažiariť. Chceme byť najkrajšie, najúžasnejšie, najsexi a najšikovnejšie. Spočiatku sa tak aj cítime, ale je to len dočasné. Zrazu začíname upadať, pretože ten, do koho sme sa zamilovali, si nás nevšíma…