Tag
Odchádzam… Nechávam ťa tu, aj keď som si myslela, že toho nebudem nikdy schopná. Dnes už nemám síl, a preto musím ísť…
Pamätáš si na vaše začiatky? Keď ste bojovali spolu voči všetkému a všetkým, čo sa vám postavili do cesty?
Keď ti sľúbil, že bude po tvojom boku navždy a nikdy ťa nenechá samu?
Láska mi ublížila. Láska mi zlomila srdce. Kvôli láske som stratila samu seba.
Nie… Nikdy to nie je vina lásky.
Láska neubližuje, láska neláme srdcia a nenúti nás robiť veci, ktoré robiť nechceme.
To robíme my, ľudia. Láska nás nikdy nesklame a nenechá nás len tak.
Láska je tak jednoduchá a tak prostá. Je s nami stále.
Vždy bol taký všímavý, nežný a neodolateľný, vždy tu bol pre mňa a nikdy nezabudol. Sedával pri mne a počúval, ako mi tlčie srdce, ako pomaly dýcham. Sedel a čakal, kým nezaspím, a potom ma ešte chvíľku pozoroval, ak by som sa náhodou prebrala.
Bol to môj muž, bol to môj najlepší priateľ a nenahraditeľná osoba v mojom živote. Osoba, ktorá ma zmenila, ktorá spravila z malého ustráchaného dievčaťa silnú sebavedomú ženu. Človek, ktorý veril v niečo, čo som sama v sebe nemohla nájsť.
Je to tak tak dávno, ale niekedy to bolí, akoby to bolo len včera.
Sú to mesiace, pomaly aj roky. Uplynulo mnoho dní a človek by si myslel, že rany sa za tak dlhú dobu predsa zahoja… prečo ma potom boli celé telo vždy, keď počujem tú pesničku? Prečo mi prejde mráz po chrbte vždy, keď sa povie tvoje meno? Prečo sa v noci budím celá spotená a mám pocit, že niečo zo mňa chýba?
Prečo sa pozerám do zrkadla a vidím tam niekoho, koho už mesiace nespoznávam?
Veľmi dlho som bola zaseknutá v živote čakaním na to, čo si vyberieš. Prišiel si tak náhle, vtrhol si do môjho života v momente, kedy som to nečakala, a zároveň, kedy som to najviac potrebovala. Bol si tam na pár pekných chvíľ, no pre mňa to znamenalo mnoho. Dovolil si mi znova cítiť, aké to je mať niekoho rád, no bol v tom háčik.
Bola tu ona a stále je – ona, s ktorou si bol už niekoľko rokov, no nebol si s ňou šťastný.
Kým si mala nádej, že ti napíše, že sa ti ešte niekedy ozve, kým si mala nádej, že na teba nezabudol tak, ako to urobili tí pred ním, bolo pre teba všetko jednoduchšie. Zdalo sa ti, že si ľahšie zvládala všetky útrapy, ktoré sa ti v poslednom období zosypávajú na hlavu presne tak, ako sa sype ťažký mokrý sneh zo striech domov.
No dnes, dnes je všetko inak. Dnes už vieš, že ti viac nenapíše, že už sa viac neozve. Už si na teba nespomenie…
