Značka
Dôležité je naučiť sa rozoznať, kedy sa máš ďalej snažiť, a kedy sa máš začať snažiť zabudnúť. Nie je to ľahké poznať a už vôbec nie je ľahké pripustiť si to. No pochopila som, že ak sa mám o lásku prosiť, tak ju vlastne nechcem. A nie, nie sú to len hrdinské kecy „nezávislej ženy“.
Ja ju naozaj nechcem…
Neviem, či má tento pocit nejaké bližšie pomenovanie… Hnev, zrada, smútok, ľútosť, sklamanie, beznádej? Asi sa v ňom mieša všetko možné aj nemožné. Ten pocit, že zatiaľ čo ja si ešte vyčítam, že neviem prežiť pár desiatok minút bez myšlienok na neho, a on… Si veselo našiel novú ženu. Možno dokonalú kópiu mňa samej, možno úplne iný typ, ako som ja, o ktorom predtým hovoril, že ho vôbec nepriťahuje. Verte či nie, nedeje sa to len výnimočne. Je to trošku také nepísané pravidlo – že jednému z dvojice nestihli uschnúť slzy, ktoré vyplakal po rozchode, a tomu druhému sa v očiach blyštia hviezdičky novej lásky.
Viete, naozaj rada by som sem napísala nejakú zázračnú radu, ktorá vám pomôže rozchod alebo rozvod prekonať naozaj ľahko. Nič také však neexistuje…
Existuje ale plno malých-veľkých právd, ktoré keď si ich uvedomíme, nám celý ten proces dosť uľahčia…
Nedávno som videla citát, ktorý znel nejako takto: Milovali sme sa, ale urobili sme to zle… Neviem, prečo, ale aj keď je to už snáď večnosť, vždy si pri podobných myšlienkach spomeniem len na jedno jediné meno. Mužov v mojom živote bolo viac, no jeden z nich je pre mňa nezabudnuteľný, aj keď je minulosťou… A možno každému z nás ostane v srdci vyryté jedno takéto meno…
Viem, že sa to ľahko hovorí, ale som presne v tomto štádiu. Som si vedomá toho, že musím spraviť najťažší krok svojho života, a že je to niečo, čomu sa už bohužiaľ nevyhnem. No tiež viem, že na to ešte nie som pripravená. Naberám silu a zistila som, že je lepšie tú skriňu, v ktorej je ten strašiak schovaný, momentálne neotvárať. Pre moje dobro, možno aj pre tvoje, ale hlavne preto, aby som sa na to, čo ma čaká, začala postupne pripravovať.
Možno si to nepamätáš, no ja na tento deň nezabudnem nikdy. Bol to deň, kedy mi postupne ako skladačka puzzle do seba zapadli všetky časti a vytvorili obraz, pred ktorým som sama zatvárala už vyše roka oči. Áno, bolo pre mňa veľmi ťažké si priznať, že človek, s ktorým som mala naplánovanú budúcnosť do každého možného detailu, lebo taká skrátka som – plánujem a snívam, už nebude súčasťou mojej budúcnosti.
