Ak by sme si boli súdení, necítila by som bolesť…
Nikdy by mi nenapadlo, že sa vzdám. Ja… Tá žena, ktorá vždy všetko videla v tých najžiarivejších farbách. Tá, ktorá sa smiala aj vtedy, keď iní rozpačito mlčali a hanbili sa prejaviť svoje emócie. Tá, ktorej nikdy nestačili priemerné zážitky, ktorá sa nudila v priemerných vzťahoch, ktorá pred nezáživnými chvíľami v spoločnosti uprednostnila radšej samotu a v tichosti si vychutnávala vlastné myšlienky. No odvtedy sa tak veľa zmenilo. Z tej ženy sa stal niekto iný, a keď teraz spomínam na svoju minulosť, nespoznávam sa. Nespoznávam tú ženu, ktorá si vždy na tomto svete dokázala vydobyť svoje miesto, kde na ňu svietilo slnko.