Tag
Asi nikto z nás nevstupuje do vzťahu s tým, že sa raz bude rozchádzať, no niekedy sa to stane.
Niekedy je to spoločné rozhodnutie, niekedy to proste neklape a niekedy sa len niekto z večera do rána rozhodne, že už nie je zamilovaný. Bez žiadnych predchádzajúcich konfliktov… jednoducho len tak.
Občas, naozaj občas, si aj po toľkom čase sadnem do kresla, otvorím si víno a premýšľam. Myslím si, že na tom nie je nič zlé, pretože už na teba nemyslím často a už vôbec na teba nemyslím ako na niekoho, koho by som stále nejakým spôsobom ľúbila. Ide skôr o to, že ma vzťah s tebou zmenil.
Rozchod je šialená vec. Jeden deň máš ešte všetko. Istotu, niekoho po svojom boku. Budujete si spoločnú budúcnosť, máte spoločné sny a potom zrazu bum… a všetko je preč. Jediné, čo zostane, si ty, ale niekedy ti potrvá veľmi dlho, kým samu seba vôbec nájdeš. A niekedy to chce veľa času…
Naše cesty sa rozišli. Možno to bola len moja chyba, možno sčasti aj tvoja a možno to tak proste malo byť. Už sa viac neprebúdzam vedľa teba a viem, že je to správne.
Vieš, pri väčšine rozchodov sa má človek cítiť smutne. Ja som sa však takto necítila. Práve naopak, cítila som sa voľnejšia ako kedykoľvek predtým. Ale… Prosím, nemysli si, že som ťa nemilovala.
Často som premýšľala, čím to je, že nás rozchody zasahujú vo väčších mierach ako čokoľvek iné, ako akákoľvek iná strata… a myslím si, že na rozchodoch je ťažké práve to, že neprichádzame len o niekoho. O nejakého človeka, s ktorým sme mali niečo spoločné, možno o človeka, ktorý nás do hĺbky poznal, a mali sme radi práve ten spôsob, akým sa k nám správal, ako sa o nás staral a ako nám rozumel…
Prešlo mnoho dní, mnoho času, mnoho momentov, ktoré som zvládla absolvovať bez teba. Dokonca môžem povedať, že som s tým už úplne v poriadku.
Samozrejme, nebolo to rýchle, nestalo sa to hneď.
Rýchle bolo to, ako sme sa zrazu ocitli od seba…
