rozhovory

Rozhovory s vami, našimi čitateľkami, ktoré majú svetu čo povedať, nám dávajú viac, ako sme spočiatku očakávali. Spoznáme ďalší príbeh, ďalší osud, ďalšiu osobu, ktorá sa navždy zapíše do nášho srdca aj pamäti. Najviac nás na stretnutiach s vami teší fakt, že rozhovory, ktoré takto vzniknú, majú aj najväčší úspech u našich čitateľov. Dnes sme sa rozhodli osloviť Michaelu, mladú ženu, ktorá sa k téme tohto týždňa môže vyjadriť z viacerých strán. Druhá šanca je totiž pojem, ktorý sa na našom webe spomína príliš často. A ona ich už niekoľko dala…

Keď sme začali na našom webe robiť rozhovory, predstavovali sme si, ako budeme oslovovať inšpiratívne osobnosti a pýtať sa ich otázky, ktoré im doposiaľ ešte nik nekládol. No ako išiel čas, utvrdili sme sa v tom, že tie najinšpiratívnejšie príbehy píše život, ktorý ich schováva do duší osôb žijúcich potichučky medzi nami. Naša čitateľka Katarína je toho dôkazom… Keď mali jej deti päť mesiacov, zostala na ne sama. Bez zázemia, finančnej zábezpeky či opory, ktorá by prišla z akejkoľvek strany. 

Smútok a depresia… Tak často zamieňané pojmy. Niektorých z nás dokonca nedostatok znalostí stále núti vyslovovať vety, ktoré dokážu osobe, ktorej sa depresia týka, ublížiť. „Aj ja sa občas cítim smutný bez príčiny, to prejde…“ „Hlavne sa v tom smútku neutápaj.“ „Aj ja som mal minulý týždeň totálnu depku.“ „Začni niečo robiť, takto ťa ten smútok nikdy neprejde.“ „Všetci máme svoje problémy, komu je dnes dobre?“ „Jasné, že máš depku, keď celý deň sedíš doma a nikam nechodíš.“ „Depresiu treba rozhýbať, ak by si začal cvičiť, prejde ťa to…“ A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Ľudia, ktorí depresiou trpia alebo trpeli, by zoznam nevyžiadaných rád alebo poznámok vedeli rozšíriť o stovky ďalších viet…

Lucia Skoncová už nejaký ten rok pôsobí na našom webe ako externá redaktorka. Nedávno napísala článok, v ktorom opisuje svoje detstvo v rodine, pre ktorú boli príznačné hádky a dusná atmosféra. Spomínam si, ako som si pri jeho čítaní vravela, že mu musíme zaplatiť reklamu, pretože tieto slová nemôžu zostať nepovšimnuté a musia sa nejako prebojovať aj k iným ľuďom, nielen k našim sledovateľom. No nič také sme nemuseli urobiť. Článok si svojich čitateľov našiel a vôbec ich nebolo málo…

Keď som pred pár mesiacmi na Instagrame @vase_ulomky dala do pléna otázku, čo bolo zlomovým bodom vašich vzťahov, nikdy mi by nenapadlo, koľko príbehov budem mať možnosť objaviť. Niektoré z nich boli tak silné a miestami i neuveriteľné, až som chvíľami premýšľala o tom, či sa dejú naozaj v tomto svete. Viete, každý si žijeme vo svojej bubline a keď sa dozvieme, čo sa odohráva za jej bránami, prinúti nás to zastaviť sa. Rovnaký bol aj príbeh Kristíny, mladej právničky, z ktorej rozprávania som mala ešte dlho zimomriavky. Netýkal sa totiž partnerského vzťahu, ale kamarátstva, ktoré sa po čase stalo nočnou morou.

Nikola R. Kocian je našou najobľúbenejšou externou redaktorkou. Jej texty majú svojský rukopis a vždy sa k téme vyjadrí trefne a jasne. Spolupráca s ňou má však jednu jedinú chybičku – Nikola žije ďaleko od nás, a tak nám v tíme jej fyzická prítomnosť nemálo chýba. V zahraničí sa dnes venuje scenáristike, vďaka čomu si plní svoj celoživotný sen, ktorý by nikdy nebol uskutočnený, ak by si neprešla ťažkým obdobím. Pánom svojho života sa Nikola totiž stala až po rozchode, ktorý ňou vtedy síce otriasol, avšak dnes ho vníma ako prvý krok ku šťastiu.