Značka
Tiež som kedysi nemala rada ľudí, ktorí pôsobili bezcitne. Nevedela som sa k nim prebojovať bližšie, nedokázala som sa v ich blízkosti uvoľniť. Akoby bola medzi nami nejaká bariéra, ktorá ma len znervózňovala. Bolo to zvláštne. Tí ľudia boli pre mňa zvláštni… Premýšľala som, čo si myslia – o mne, o iných. Nevedela som prísť na to, čo im blúdi mysľou a pochybovala som o ich úprimnosti. Veď bezcitní ľudia predsa nikdy nemôžu byť úprimní…
Viem, že táto téma, tento výrok: Buď sama sebou! Na nás vyskakuje pomaly už aj z chladničky… Píše sa to na každej motivačnej či citátoidnej stránke. Je to aj v časákoch a túto myšlienku prezentujú už i influenceri (čo je v niektorých prípadoch trošku irónia, ale oukej)… Čo to ale vlastne znamená a prečo je tak dôležité sám alebo sama sebou naozaj byť?
Trvalo mi naozaj dlho, kým som sa do tohto bodu vo svojom živote dostala. No teraz v ňom som a môžem povedať len jediné: Vďaka Bohu! Pretože som už bola tak neuveriteľne unavená. Unavená z pretvarovania sa, že som niekto, kým nie som ani náhodou. A to všetko len preto, aby bolo dobre, aby som náhodou niekoho nepohoršila, aby ma mali ľudia „radi“…
