Tag
Boli chvíle, keď som sama sebe nerozumela. Keď som si nedokázala vysvetliť, prečo zostávam v niečom, čo mi viac ubližuje, než dáva. Viem, aká som bola. Bola som ženou, ktorá odpúšťa. Ktorá dáva ďalšie šance už len z princípu – len preto, že sa bála straty. Ženou, ktorá verí, že každá láska má šancu prežiť, ak sa jej dá dosť priestoru, trpezlivosti a obety. Toto boli moje presvedčenia. A práve tie ma takmer zničili.
Niekedy, samy od seba, sa vzťahy zmenia bez varovania. Bez hádok, bez dramatických rozchodov, bez toho, aby prišiel ten povestný „tresk“. Jedného dňa (a samu ťa to prekvapí) si jednoducho uvedomíš, že to už nie je ono. Že tam, kde kedysi bývalo teplo, je teraz chlad, a tam, kde kedysi bola starostlivosť, sa usadil nezáujem. A niekedy sa stane, že ani nevieš, kde presne sa to pokazilo.
Viem, ako sa cítiš. Viem, že každé ráno vstávaš s nádejou, že dnes sa niečo zmení. Že dnes ti konečne dá to, čo si mu dávala ty. Lásku. Bezvýhradnú, čistú, úprimnú. No namiesto nej dostávaš len úlomky, malé čiastočky, ktoré ti nedokážu zaplniť prázdno, čo sa ti usadilo v duši. Čím dlhšie to trvá, o to viac získavaš pocit, že si to pokazila ty. Že ty môžeš za všetko, čo v tomto vzťahu nefunguje…
Občas si želáme, aby sme dokázali veriť na zázraky. No život nás naučil, že zázraky nie sú pre každého, že sa dejú len vo filmoch a nevytvoril ich život samotný, ale režisér a hŕstka hercov. Možno aj ty máš pocit, že vtedy, ak sa rozdáva šťastie a plnia sa sny, sa na teba zabúda… Že všetko, v čo si dúfala, sa nejako nenaplnilo. Láska, porozumenie, ten pocit, že niekomu naozaj patríš – niekedy sa zdá, akoby si na teba tie veci jednoducho „nenašli čas,“ akoby ťa už len z princípu míňali.
Milá žena, možno ti práve poviem niečo, čo potrebuješ počuť. Možno ti moje slová dokážu, že máš na výber, že nie je tvojím osudom žiť spôsobom, akým žiješ teraz, a cítiť to, čo dnes cítiš. Možno sa rozplačeš, možno začneš hľadať v mojich riadkoch skryté metafory a možno sa na mňa i nahneváš a povieš si, že ti klamem, pretože človek, ktorého srdce je zatienené bolesťou, ľahko zabudne na to, že si zaslúži viac. Že si zaslúži pokoj a lásku, svet, ktorý je čistý a priezračný, nie naplnený zmätkom.
Občas je ťažké uveriť v existenciu niečoho, čo nám ukázalo svoju nestálosť, premenlivosť a možno i faloš. Občas je ťažké veriť, že si zaslúžime to, čo nás už roky obchádza, a je tak ľahké podľahnúť pocitu, že pre nás to nie je určené. Občas strácame silu, odhadzujeme nádej, prichádzame o ilúzie. A to len preto, že sme nemali šťastie. Šťastie na lásku, na ľudí, na to správne, na to pravé…
