sebaláska

„Taká dobrá žena a on si našiel inú…“
„Taký dobrý chlap a ona ho okašľala…“
Ruku hore, kto si toto sem-tam nepovedal, keď sa rozhliadol po svojom okolí a oči mu vybila nejaká vzťahová pecka, ktorá zaskočila každého, kto bol aspoň z diaľky jej divákom. Občas to tak totiž chodí… Partneri opúšťajú tých navonok „lepších“ partnerov. Obetavejších, pracovitejších a jednoducho tých, čo dávajú viac… Náhoda? Vôbec nie. Je za tým čosi úplne iné…

Viem, že ťa to k tomu ťahá… Niečo konečne zmeniť. Odpútať sa. Prestať cítiť to, čo cítiš, a vymazať tak nielen lásku k nemu, ale i s ňou spojené výčitky, že ešte stále dokážeš milovať niekoho, kto sa k tebe zachoval takto. Viem, aké je ľahké znenávidieť sa, že si stále nezabudla, že ťa to k nemu ťahá späť, akoby si v sebe nemala žiaden pud sebazáchovy. Dokonca viem i to, že sa tej lásky chceš i nechceš vzdať. Pretože pre teba predstavuje to posledné skutočné, čo ti po ňom zostalo, a tak sa občas k tej bolesti vraciaš – síce nevedomky, no svojím spôsobom stále zámerne.