Značka
Všetci máme aspoň jednu kamošku, ktorá si s tým istým chlapom proste nedá pokoja. A všetci zároveň vieme, že tadiaľto jej cesta určite nevedie, len zatiaľ nevieme, ako jej to vysvetliť, pretože pri jej nelogickej láske sa nám akosi míňajú logické argumenty. A úprimne – priamo úmerne s tým sa míňa aj naša trpezlivosť, lebo načo venovať svoju energiu niekomu, kto si jednoducho sám nechce pomôcť?
Neznášam, keď plačeš… Alebo lepšie povedané: Neznášam, keď reveš… Milí moji, dnes môžem so 100% istotou povedať, že táto veta je jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov toho, že vás niekto nemá rád. Pretože, povedzte vy… Čo cítite vy, keď plače niekto, koho máte veľmi radi, prípadne ho milujete? Ja teda určite nejakú formu smútku, možno bolesti za toho druhého. Ak sa trápi niekto, koho milujem, trhá mi to srdce a snažím sa mu pomôcť, ako môžem…
Maj sa rada a budú ťa milovať aj druhí… Sebaláska je základ každého vzťahu… Ak sa nedokážeš milovať ty, ako ťa majú milovať iní? Každé ráno si povedz, aká si úžasná…
Aj tieto vety mi hovorili… Mne – osobe, ktorá sa sama do seba nedokázala zamilovať, aj keby sa postavila na hlavu… Mne, ktorá sa ani za nič nedokázala prinútiť, aby sa cítila krásne a sebavedomo…
Toto iné ženy nerobia… Hovoril. Toto iné ženy robia inak, hovoril mi tiež. Toto iné ženy robia a ty to nerobíš… Vlastne, keby som mala slová môjho ex zhodnotiť, nebola by som podľa nich asi ani žena, lebo som všetko robila buď úplne naopak, alebo úplne na ho*no… Tento článok nebude dlhý. Bude v ňom ale o to jasnejší odkaz. A najradšej by som sem teraz dala hlášku od Nory Mojsejovej… A viete čo? Aj ju sem dám – Nedajte sa o*ebať…
My ženy veľmi rady pátrame po dôvodoch. Kým to povestné „prečo“ nenájdeme, nevieme odpustiť, pohnúť sa ďalej, zabudnúť alebo nad tým len proste mávnuť rukou. Niekoľko takýchto „prečo“ som za svoj život hľadala aj ja. Niektoré otázky mi nielenže nedali spávať, ale dokonca mi prekazili nové perspektívne vzťahy. Akoby mi dozvuk predchádzajúcej lásky nedovolil žiť tu a teraz, žiť slobodne a bez nánosov minulosti, počas ktorej som druhým dovolila viac, ako by som mala.
Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
