Značka
Keď som sa po rozchode vyhrabala z toho najväčšieho citového bahna, zistila som, že vlastne ani neviem, vďaka čomu som z toho zrazu „vonku“. Bol to tak pomalinký, plynulý a vskutku i nevedomý proces, až ma samu prekvapilo, že je to zrazu skutočnosť. A tak som začala pátrať… Analyzovať, pýtať sa, porovnávať, hľadieť do minulosti aj skúmať prítomnosť. Veď predsa po rokoch toho utrpenia sa nemohol stať zázrak, alebo?
Neboj sa toho, čo cítiš. Nič nie je len tak… Tvoje srdce vie, prečo to robí. A prosí ťa len o jedno – aby si mu v tom pomohla… Aby si mu porozumela.
Viem, nie vždy je to také ľahké. Sú chvíle, kedy sa nenávidíme. Hneváme sa na seba za to, že tie pocity nemajú konca. Že nám sťažujú život, ničia ho, smerujú nás ku krokom, ktoré opäť len ľutujeme. Cítime bezmocnosť, pretože s tým chceme prestať, ale nejde to.
Pocit, že sa musím snažiť viac. Výčitky, že asi nie som dokonalá a vlastne ani priemerná, pretože inak by vzťah s tým mužom nebol taký komplikovaný. Sebatrýznenie vychádzajúce zo skutočnosti, že sa mi nedostáva takej lásky, akou som ja schopná milovať… Neopätovaná alebo len čiastočne opätovaná láska má toľko nástrah, že ich dlho po ukončení vzťahu nedokážeme spočítať na prstoch všetkých rúk, ktoré sme kedy v dave námatkovo zazreli. Pretože neopätovaná láska je snáď ešte nebezpečnejší cit ako nenávisť.
Asi každá z nás sa minimálne raz za život zaprisahala, že toto bolo naposledy… Že viac nedovolíme, aby sa k nám niekto takto správal, aby sme opäť pre niekoho iného padli na citové dno, aby sme sa cítili mizerne, ohrdnuto, oklamane, podvedene… A väčšine z nás sa to stalo znovu. S inou osobou (v tom lepšom prípade, pretože vieme jednému človeku dávať aj desiate šance, všakže), za iných okolností, s trošku inou vierou v duši. Aj napriek zaprisahávaniu sa, aj napriek bolesti, ktorá možno od posledného sklamania úplne neodznela…
Na stránke sme mali jeden veľmi pekný citát, ktorý znel: Moje ciele, po tom všetkom, je naučiť sa milovať samu seba tak, ako som dokázala milovať iných… A dávam vám ho sem preto, pretože pre mňa znamená veľmi veľa a hovorí aj slová, ktoré v ňom priamo nenájdete… Pretože milovať sa znamená rešpektovať sa, vážiť si samu seba, myslieť na seba, starať sa o seba, mať sa rada, dopriať si… Skrátka všetky tie veci, ktoré by sme chceli dať iným, keď sa do nich zamilujeme.
Nikdy by mi nenapadlo, že sa vzdám. Ja… Tá žena, ktorá vždy všetko videla v tých najžiarivejších farbách. Tá, ktorá sa smiala aj vtedy, keď iní rozpačito mlčali a hanbili sa prejaviť svoje emócie. Tá, ktorej nikdy nestačili priemerné zážitky, ktorá sa nudila v priemerných vzťahoch, ktorá pred nezáživnými chvíľami v spoločnosti uprednostnila radšej samotu a v tichosti si vychutnávala vlastné myšlienky. No odvtedy sa tak veľa zmenilo. Z tej ženy sa stal niekto iný, a keď teraz spomínam na svoju minulosť, nespoznávam sa. Nespoznávam tú ženu, ktorá si vždy na tomto svete dokázala vydobyť svoje miesto, kde na ňu svietilo slnko.
