Značka
Nezastavuj sa. Čaká ťa ešte dlhá cesta. Ja viem, že to nie je ľahké. Ibaže teraz, keď sa zrútil váš svet, máš jedinečnú šancu postaviť si svoj vlastný.
Povedz svojmu srdcu, že si naň hrdá. Že ho budeš opatrovať. A že sa naň nehneváš za to, že si vybralo práve jeho. Dnes vieš, že to bol omyl. Ale nič sa nedeje, lebo ľudia robia chyby. Nemohla si vedieť, že to takto dopadne. Nemohla si za to.
Už nechcem byť svoj vlastný nepriateľ. Už nechcem kalkulovať, čo stíham, nestíham, chcem, nechcem, musím a nemusím. Už nechcem lamentovať nad tým, či bude zajtra konečne dobrý deň alebo zas iba nejaký ťažký, hlúpy a vyčerpávajúci. Vraj to, na čo silno myslíš, si pritiahneš do života. No ja momentálne už nechcem myslieť. Chcem len plynúť s časom.
Dookola sa dokážem zamotávať do vlastných myšlienok a predstáv.
Všetky hľadáme v živote vzťah, ktorý nám bude vyhovovať po všetkých stránkach. Každá jedna z nás – či už sme sestričky, poštárky, upratovačky, doktorky – tajne dúfa, že ho raz stretne. Muža, ktorý naozaj BUDE STÁŤ ZATO. Že raz budeme šťastné a veselé. Že raz budeme mať vzťah hodný chválenia sa. Že raz budeme mať partnera, ktorý nás bude milovať.
Bude nás strážiť a ochraňovať. Bude nám oporou. Bude sa o nás starať. Bude na nás hrdý. Bude podporovať každé naše rozhodnutie.
Pýtajú sa. Čo sa s tebou deje? Čo sa ti stalo? Prečo sa už viac neusmievaš?
Veď sa usmej trošku. Nebuď taká smutná, neplač, necíť. Najlepšie bude, keď nebudeš ani myslieť. Keď prestaneš aj cítiť. No… ja nemám náladu. Niekedy proste nemám náladu sa smiať, tancovať a užívať si život, niekedy nemám náladu na nič. A naozaj mi to nie je ľúto.
Prečo?
Bolo by to o inom? Myslím… Keby sme znova spolu. A keby som ti dala opäť šancu. Vlastne nám. Nechcem ťa zo všetkého viniť. Priznávam, že mám tiež na tom svoj podiel. Lenže naozaj si myslíš, že by to bolo lepšie? Tak veľmi by si to chcel skúsiť znova. No, môj milý, ja sa už bojím.
Bojím sa znova začínať niečo, kvôli čomu som bola mimo dlhé mesiace. Kvôli čomu som bola zmätená, zranená a nevedela som, kedy to celé pominie.
Moja drahá, viem, že nech ti poviem čokoľvek, nebudeš smutná o nič menej. Venuj mi však, prosím, aspoň chvíľku.
Nie, bohužiaľ, nemám pre teba žiadny osvedčený návod, ako ho získať späť. My ženy sme schopné vymyslieť čokoľvek, ale čosi také, čo by fungovalo na všetkých, sme ešte nevymysleli. Nemám ani žiadny liek na bolesť srdca, ktorý by som ti mohla dať. Mám len tieto slová, ktorých cieľom je ukázať ti, že hoci sen skončil, život ide ďalej.
