Značka
Dokonalá žena je výmyslom doby. Každá, aj tá najprimitívnejšia spoločnosť má vytvorenú konkrétnu predstavu o ideálnej žene. Sme ovplyvňované médiami, hrubými dámskymi magazínmi, ktoré nám diktujú, ako by sme mali vyzerať, ako sa správať a čo by sme mali robiť preto, aby sme boli čo najdokonalejšie.
Ale to, že nemôžeme vyzerať skvele, keď sa tak necítime, to už nepovedia. Je jedno, čo sa odohráva v našej duši, čo cítime alebo čo prežívame.
Už si dlho sama… Veta, ktorú počúva každá žena, ktorá sa už nejaký ten čas neocitla v oficiálnom partnerskom vzťahu. Nepočula si ju aj ty? Nech už si nezadaná z hocijakého dôvodu, určite sa našiel niekto, kto sa odvážil pripomenúť ti to. Akoby dlhodobá sloboda znamenala niečo, čo je zlé… Akoby si tým porušovala nepísané pravidlá, ktoré si spoločnosť vytvorila. A pritom byť sám neznamená, že niekde je chyba… Môže byť za tým omnoho viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Alebo za tým nie je nič, len číra skutočnosť.
Nebolo to vždy len o tých dobrých dňoch, o slnečných ránach a úsmevoch. Nebolo to vždy len o tých chvíľach, kedy som sa smiala a užívala si život plnými dúškami. Prežívala každú minútu a chcela si ju navždy zapamätať. Nebolo to vždy easy… život, láska, všetko, na čom mi kedy záležalo. Nie vždy to fungovalo, nie vždy mi to vychádzalo, ako by som si priala. Nie všetko sa stalo tak, ako som chcela, no dnes viem, že je to tak správne… Dnes viem, že taký je náš život. Pretože najviac sa učíme práve z tých ťažkých chvíľ.
,,Minulosť sa nedá vrátiť.” ,,Ale samozrejme, že dá.” povedal Veľký Gatsby a zadíval sa na vzdialené zelené svetlo na konci Daisynej lodenice.
Nedá. Pravdou je to, že nech sa akokoľvek snažíme, nič už nebude také, ako bolo predtým. Ale keď sa snažíš zabudnúť a posunúť sa ďalej, je to ešte ťažšie. Minulosť totiž akoby žila ďalej v nás. Nedokážeme vymazať zážitky, ktoré sa nám zapísali do srdca.
Možno nikdy to pre teba nebolo ťažšie ako dnes. Vstať a usmievať sa na nový deň. Možno práve dnes máš pocit, že naozaj nevieš…
…kde hľadať šťastie, ako spomaliť, ako si užívať svoj život, aj keď je občas príliš komplikovaný.
Keď sa ti pod nohy pletú príliš časté problémy. Možno sa ti zdá, že všetko funguje proti tebe a nič za teba. Už dávno si sa nebavila, ako si sa zvykla pred tým.
Beznádejným pohľadom sledujem cigaretový dym stúpajúci ku stropu. Kdesi pri mne leží minutá krabička cigariet a fľaša s alkoholom. Nespoznávam sa, takáto nie som. Či skôr, nebola som taká.
Som spomienka, na ktorú nechceš myslieť, ale ona sa zjavuje znova a znova vo chvíli, keď sa chceš pohnúť ďalej. Som výčitka tvojho svedomia, ktorá ti nedovolí spať. Moje zlomené srdce je tvojím najväčším hriechom.
