Značka
“ And in the end, we were all just humans … drunk on the idea that love, only love could heal our brokenness. “
F. S. Fitzgerald
Existujú veci, s ktorými nesúhlasíme a nikdy sa s nimi nestotožníme. Svet by bol asi krajší, keby nebol plný zlých emócii a beznádeje. Asi by bolo všetko jednoduchšie, keby sme nehrali hry medzi sebou a nezamotávali by sme sa do príliš komplikovaných vzťahov.
„Predstihni sa vo dvoch veciach: neboj sa budúcnosti a nech ťa nebolí spomienka na minulosť. Čo sa minulo, už nepatrí ku mne, čo potom bude, to ma ešte nezaujíma.“ Seneca
Asi to znova nevyšlo. Ďalší pokus zlyhal, ďalšia šanca je fuč. A ty len rozmýšľaš, prečo sa ti to znova deje. Či si nevieš vybrať, či sú tvoje oči slepé a nevidia, keď ti chce niekto ublížiť. Zdal sa byť zamilovaný a zdalo sa, že je to úprimné. Všetci ho mali radi, ty si ho mala rada.
Želám si, aby každý čitateľ (muž) dokázal pochopiť, čo sa dnes pokúsim napísať. Aj keď viem, že je to takmer nemožné. Nie som žiadna princezná a nebola som ani dieťa, ktoré vždy dostalo, čo chcelo a čakalo na niekoho, kto bude pointou jeho života. Napriek tomu však píšem tento článok.
Viem, kto som a mala som najlepší príklad perfektného muža už od narodenia. Preto viem, akého človeka vedľa seba chcem a akého zasa nie.
Slabá. Lebo keď som slabá, dávam ti šance, ktoré si nezaslúžiš. Nechcem ti ich dať, no som slabá na to, povedať ti nie. Hľadám svoju silu a snažím sa ju nájsť. Mala by som ju hľadať niekde v hĺbke všetkých mojich pádov a strát. Ale nevládzem. Vlečiem sa a hľadám oporu. Tá slabota, ktorú mám v srdci vplýva aj na moju fyzickú stránku. Nechcem byť troska. Kde je moja sila?
Dôverčivá. Rozdávam sa. Pre všetkých, len tak. Lebo som príliš dôverčivá. Dávam ľuďom šance, úsmevy, pohladenia, slová útechy a sama z toho nemám nič.
Bola to láska. Veľká, obrovská, veľkolepá. Všetci to videli, všetci ju videli, ty si ju videla, cítila, žila z nej a .. takisto aj on. Starali ste sa o ňu, deň čo deň. Živili ste ju najtajnejšími ingredienciami. Nikto nevedel, ako je to vôbec možné. Všetci túžili po tom šťastí, ktoré videli u vás. Dom plný lásky, šťastia a dôvery. Dvaja ľudia, ktorí sú si všetkým, čím potrebujú. Láska, ktorá je dnes už darom.
A potom to stíchlo, niečo sa brutálne zmenilo. Srdcia prestali biť tak nahlas. Všetko sa rozpadlo a ty si teraz tu, potichu, sama a nevieš ani myslieť.
Jednoducho to prišlo. Akosi som sa blokla. A nejde to vrátiť späť. Neverím nikomu. Od nikoho nič nečakám. Beriem veci s rezervou. Nedávam viac šancí ako jednu. Nečakám zázraky a nečakám, že sa môj život zmení na rozprávku. Ľudia iba sľubujú, ale ja už nie som bábika na motúziku…
Naučil ma to život? Alebo som na to prišla sama? Bolo toho tak veľa? Tak veľa kopancov? Sĺz? Sklamaní? Možno toho nebolo až tak veľa, možno niektorá z vás prežila oveľa väčšie peklo.
