Značka
Kdesi v kútiku duše som to cítila. To, že smerujeme tam, odkiaľ už nebude možné vrátiť sa späť. Vedela som, že ak to raz nastane, bude to znamenať úplný koniec. Nie môj, nie tvoj, ale náš. A tak ma tento blížiaci sa moment strašil vždy, keď som si to predstavila. Desila som sa toho, pretože som si bola istá, že keď v mojom srdci zavládne prázdno, už ho nič nevyplní.
Snaha je vynikajúca „vec.“ Dokáže nás priviesť do vytúženého cieľa, vie náš život obohatiť o momenty naplnené šťastím, kedy si povieme, že hoci to bolo ťažké, stálo za to… Ale niekedy je snaha to najhoršie, čo môžeme urobiť. Naozaj. Predovšetkým sa to týka snahy, ktorá by mala prinútiť niektorých ľudí inak konať. Viac si nás vážiť. Viac nás počúvať, konečne k nám niečo začať cítiť. A toto je ukážková situácia, v ktorej akékoľvek snaženie jednoducho nemá cenu…
Dokedy je možné milovať toho nesprávneho človeka? Koľko toho musí ženská duša zniesť, kým sa v nej niečo zlomí? A prečo nie sme schopné povedať si dosť už pri prvom náznaku, že niečo nie je v poriadku? Občas totiž musíme spadnúť tak hlboko, že cesta nahor je už zahataná. Ešte dlho potom sa budeme držať tesne nad dnom a premýšľať, prečo sa to stalo práve nám.
Viem, že jeho meno by si už najradšej ani nevyslovila a že by si si z mysle zmazala všetky spomienky, v ktorých sa objavuje. No zároveň viem aj to, že ak by sa dalo, šepkala by si jeho meno v tme pritom, ako sa k nemu túliš, a o tie spomienky, ktoré s ním máš, prísť nechceš. Sama sa strácaš v tom, čo sa v tebe odohráva, a máš pocit, že chceš všetko, no zároveň nič.
Čoraz viac mám pocit, že mi je tento svet cudzí. Pripadám si v ňom sama a osamelá, hoci ma obklopuje veľké množstvo ľudí. Avšak… Z úsmevov cítim faloš a za každým pekným gestom vidím nepekný zámer. Slová stratili úprimnosť, pohľady sú chladné a objatia nehrejú tak ako kedysi. Každý sleduje len svoj cieľ a zabúda na to, že na druhej strane je tiež ľudská bytosť, ktorá má svoje pocity.
Viem, že raz príde ten deň, kedy sa my dvaja opäť stretneme. Náhodne. Nečakane a bez toho, aby sme to plánovali alebo aby sme sa tomu vyhli. Nie som istá, ako sa budem cítiť, keď sa to stane. Ale jedno viem určite… Ak sa raz stretneme a nik z nás na to nebude pripravený, bude to úplne iné, ako to bolo doteraz.
