Tag
Niekedy, raz za čas, si na teba spomeniem. Nie je to často. Občas vtedy, keď niekde začujem našu starú pieseň. Občas vtedy, keď si na spanie oblečiem tričko, ktoré si u mňa nechal. Nie je to dlhá spomienka… Je to chvíľa. Už pri nej necítim to, čo kedysi. V podstate necítim takmer nič…
Občas by som chcela vedieť, či si aj ty niekedy spomenieš na mňa. Len tak, bez dôvodu…
Aj keď som si myslela, že sa to nestane, dnes viem, že sa stretneme znova. Cítim to. Beriem to ako súčasť mojej budúcnosti. Ako niečo, čo sa nevyhnutne stane. Ale stane sa to v budúcnosti, keď už budem na to pripravená. Stretneme sa, keď bude všetko v mojom živote na svojom mieste aj potom, ako si odišiel. Stretneme sa potom, keď budem znova šťastná a to, že ťa vidím, sa ma vôbec nedotkne. Občas pochybujem, že niekedy príde takýto deň, ale presvedčenie, že príde, je silnejšie.
Dnes som si prvýkrát vypočula pieseň, pri ktorej si okamžite spomeniem na teba, bez toho, aby som vyronila čo i len jednu slzu. Už to nebola bolesť, čo som pocítila. Nebol to ani smútok. Pocítila som vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo mi to obdobie dalo. Za všetko, čo som mohla prežiť, hoci to trvalo len chvíľku. Od prvého momentu, kedy som ťa stratila, som dúfala v tento deň a v túto chvíľu. Už ma s tebou nespája žiadne puto.
