stretni sám seba

Občas sa pristihneš pri tom, že naňho znova myslíš. Možno si si bola istá, že už je to za tebou, že si uzavrela tú kapitolu a konečne sa posunula ďalej. No stačí len jedna pieseň, známa ulica, vôňa cudzieho parfumu… A spomienky sa vrátia. Prečo sa to deje? Prečo sa ti do mysle vkráda ten, čo ti najviac ublížil a dnes už pôsobí, že si na teba ani nespomenie?  

Možno si si povedala, že to nie je až také zlé. Možno si si na začiatku nahovárala, že každý má predsa nejaké chyby. Možno si si aj s povzdychom pripustila, že nikto nie je dokonalý. A ja s tebou súhlasím – dokonalý nie je nikto. Ale vieš, čo je dôležité? Či tie chyby dokážeš akceptovať a či s nimi dokážeš žiť. Či sú to len maličkosti, ktoré ťa možno občas vytočia, no nie sú pre teba nebezpečné… Pretože ak ti niečo vadí už teraz, časom to bude len horšie.  

Boli dni, keď som sa pozrela do zrkadla a takmer som sa nespoznávala. Videla som tam niekoho, kto sa snažil byť tou správnou – chápavou, odpúšťajúcou, čakajúcou. Prečo? Pretože som si myslela, že láska znamená vydržať všetko.
Znamená to však vydržať aj to, že ma niekto zrádza, podceňuje, ignoruje?
Dnes viem, že nie… 

„Koľko sĺz musí žena vyroniť, aby sa zmierila s tým, že jej jediným liekom je na neho zabudnúť? Ako dlho musí podvádzať samu seba, aby pochopila, že láska má jej život uľahčovať, nie ho búrať ako domček z karát?“

(Z knihy Stretni sám seba)

„Chcem viac. Chcem život, ktorý ma možno občas rozplače, ale vždy mi dá istotu. Chcem pravdu, nech je už akákoľvek. Chcem istotu činov, nie sľubov. Chcem, aby všetko, čo cítim, bolo skutočné. A tak jediné, čo mi zostáva, je zabudnúť na človeka, ktorý v živote hľadá opak.“ (Z knihy Stretni sám seba)