Tag
Hovorí sa, že ten, kto chce porozumieť žene, musí si na to vyhradiť dva životy dopredu. Nerobiť nič iné, len blúdiť hlbinami ženskej duše, robiť si detailné poznámky a následne na to ich hrubou červenou fixkou aj škrtať.
A nakoniec…
Aj muži majú občas zlé dni. Presnejšie také, kedy tápajú, pochybujú a prestávajú dúfať. Po niekoľkých vzťahoch a dlhých súžitiach s nežnejším pohlavím môžem podľa vlastnej skúsenosti povedať, že ženy v počte prežití takýchto dní s prehľadom vyhrávajú, ale otázky typu, či raz stretneme svoju polovičku, si v ťažších chvíľach kladú aj muži.
Neboli to všetko lásky, ktoré by mali šťastný koniec, to je dnes už asi viac než jasné. No to neznamá, že pre mňa nič neznamenali alebo že by som si na ne nikdy ani nespomenula… Lebo, znamenali. Znamenali pre mňa asi tak veľa, ako som ja sama sebe cenná, len som to vtedy ešte nevedela. Nemyslela som to nikdy zle, aj keď som možno nakoniec zle konala. Možno som ublížila viac, ako si myslím. Možno som bola práve ja niekomu dôvodom, prečo má dnes zlepené srdce a páli ho moja jazva na ňom…
Neviem, prečo muži nadobudli mienku, že čím viac žien dostanú, tým sú „lepší“… Nechcem samozrejme moralizovať. Každý máme nejaký životný štýl a iné hodnoty, ktoré uznávame. Lenže čo je naozaj pod úroveň každého človeka, je klamať niekoho iného, aby sme od neho dostali, „čo chceme“.
Muži radi hovoria ženám, čo chcú počuť, len aby dosiahli svoje. Samozrejme, sú aj ženy, ktoré to robia.
Teraz je naozaj úplne jedno, či tieto slová číta muž alebo žena.
Prečo to robíte? Prečo tvrdíte, že nás milujete takých, akí sme, a keď uplynie čas, začnete si dávať podmienky? Začnete vymenúvať snáď milión vecí, ktoré sa vám na nás nepáčia.
Hej, Drahá, hej, Drahý… Keď ste s nami išli do vzťahu, vedeli ste, akí sme. To, že vám to zrazu vadí, nie je náš problém a už vôbec nie naša chyba…
Priznávam, vedela som o tebe už nejaký čas, vnímala som, že existuješ a že patríš k tým sympatickejším. Netušila som, že vieš aj ty o mne, a vlastne ma to nikdy ani nezaujímalo. Nikdy som nad tebou nepremýšľala, pretože si vždy bol iba jeden z tých ostatných neznámych ľudí.
Až pokým naše kroky nezviedla dohromady náhoda.
A pokým sme si nepozreli do očí…
