Tag
Z knihy Úlomky Ženy 2 . . .
Rozlíšiť skutočnú lásku a zamilovanosť či príťažlivosť je občas naozaj ťažké. Niekedy sa jeden zo vzťahu z ničoho nič odstrihne. Nepodá vysvetlenie, keď aj, tak len nejaké zmätené slová, ktoré nedávajú hlbší význam. A zmizne. Doslova. Odíde, nereaguje na zmeškané hovory, neodpovedá na správy. Nechce sa rozprávať, nechce sa stretnúť.
Milý priateľ, ktorý ma ľúbiš,
pamätáš, keď sme sa prvý raz stretli? Veď vieš, bolo to v tej kaviarni na námestí. Priviedla ťa kamarátka, vraj čakáš na autobus, či si môžeš s nami dať kávu. Tvoja spoločnosť bola od začiatku príjemná, už vtedy si videl, že ma niečo trápi a chcel si ma utešiť, hoci si ani netušil, o čo ide.
Neskôr sme sa dohodli, že sa stretneme znova. A potom znova. A tak si ma postupne spoznával.
Láska. Tá krásna, o ktorej sníva každý jeden z nás. Tá, ktorá sa opisuje skoro v každej pesničke alebo knihe. Tá, ktorá je už stáročia námetom na filmy. Tá, ktorú sa už toľko ľudí snažilo opísať, ale aj tak ju pochopíš len vtedy, keď ju naozaj zažiješ. Tá, ktorá sa v dnešnej dobe hľadá a nachádza tak ťažko. A občas sa pýtam – prečo?
Prečo si niekedy ľudia vážili lásku oveľa viac ako dnes a prečo boli schopní kvôli nej viesť vojny? A dnes? Dnes väčšina ľudí mení partnerov každý mesiac a láska je pre nich niečo, čo nemá absolútne žiadnu hodnotu.
Viem, že o týchto veciach sa hovorí dookola a mnohokrát si o nich počula, alebo čítala. No ruku na srdce, robíš ich?
Pretože veľké veci sa dejú vďaka tým najmenším…
1. Pochváľ ho
Každá z nás si užíva momenty, keď nás ľudia ocenia. Žena rada počuje, že je krásna, sexi, že má dobré vlasy, krásne vonia, alebo že je inteligentná a šikovná.
Alebo prečo vraj vždy zostanú na ocot.
Je to naozaj tak? Naozaj chceme tých zlých chlapcov, čo na nás kričia, čo nás podvádzajú, alebo nebodaj bijú? Naozaj potrebujeme mať vedľa seba arogantného burana, ktorý nás považuje za handru? Ktorý si nás neváži a ktorý nás naozaj nemiluje? Pýtam sa. Pýtam sa Vás a pýtam sa seba, pretože tak sa mnoho “dobrých mužov” o ženách nie raz vyjadrilo.
Pamätám si na časy, kedy som bola obklopená hŕbou priateľov. Na Facebooku desiatky správ, ktoré oznamovali, že sa niekto „zaujíma„. Slovo televízor som nepoznala a skutočne som nevedela, čo je to sedieť doma. Víchor – presne takú prezývku som si svojou povahou vyslúžila. Šťastná – presne tak som sa kedysi dávno cítila. Dnes trpím. Ako by som aj nemohla? Vyrástla som do sveta, v ktorom sa knihy používajú na pálenie v krbe. Miesto, kde slovo lacný naberá celkom iné rozmery. Dôstojnosť je často neznámym pojmom a slovo úprimnosť drahým výdobytkom, ktorý sa dnes nenosí.
