Tag
Občas sa život zahrá s tvojimi pocitmi tak, že nevieš, či sa smiať alebo plakať. Príde niekto, kto ti zamotá myseľ a zavedie ťa na cestu, po ktorej si nikdy neplánovala kráčať. Ten človek ti dá to, po čom si túžila – presne to, čo si si predstavovala ako dokonalé. Ale iba na chvíľu. A potom ti to vezme. Nečakane, bez varovania. A čo urobíš ty? Dúfaš, že sa všetko raz vráti späť, do starých koľají…
Niekedy, samy od seba, sa vzťahy zmenia bez varovania. Bez hádok, bez dramatických rozchodov, bez toho, aby prišiel ten povestný „tresk“. Jedného dňa (a samu ťa to prekvapí) si jednoducho uvedomíš, že to už nie je ono. Že tam, kde kedysi bývalo teplo, je teraz chlad, a tam, kde kedysi bola starostlivosť, sa usadil nezáujem. A niekedy sa stane, že ani nevieš, kde presne sa to pokazilo.
Viem, ako sa cítiš. Viem, že každé ráno vstávaš s nádejou, že dnes sa niečo zmení. Že dnes ti konečne dá to, čo si mu dávala ty. Lásku. Bezvýhradnú, čistú, úprimnú. No namiesto nej dostávaš len úlomky, malé čiastočky, ktoré ti nedokážu zaplniť prázdno, čo sa ti usadilo v duši. Čím dlhšie to trvá, o to viac získavaš pocit, že si to pokazila ty. Že ty môžeš za všetko, čo v tomto vzťahu nefunguje…
Sľúb mi, že ku mne budeš vždy úprimný. Sľúb mi, že ma nikdy nenecháš žiť v ilúzii, ktorá by bola len tienistým odrazom pravdy. Pretože láska, ktorú si s tebou predstavujem, nesmie byť založená na klamstvách. Viem, že to bude znieť zvláštne. Ale nechcem ťa za každú cenu. Nechcem ťa za cenu toho, že v našom vzťahu stratíme samých seba. Že sa budeme viac trápiť ako milovať, viac si ubližovať, než sa navzájom chrániť. Nechcem ťa za cenu toho, že si budeme klamať…
Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
Občas si želáme, aby sme dokázali veriť na zázraky. No život nás naučil, že zázraky nie sú pre každého, že sa dejú len vo filmoch a nevytvoril ich život samotný, ale režisér a hŕstka hercov. Možno aj ty máš pocit, že vtedy, ak sa rozdáva šťastie a plnia sa sny, sa na teba zabúda… Že všetko, v čo si dúfala, sa nejako nenaplnilo. Láska, porozumenie, ten pocit, že niekomu naozaj patríš – niekedy sa zdá, akoby si na teba tie veci jednoducho „nenašli čas,“ akoby ťa už len z princípu míňali.
