Značka
Vraví sa, že kto si neváži málo, veľa si nezaslúži… Táto veta sa na mňa vynárala vždy, keď som sa rozhodovala, ako ďalej. Vzbudzovala vo mne deprimujúci pocit viny, čo malo za následok, že som sama sebe mnohokrát škaredo nadávala. Často som bola vo svojich očiach tá, ktorá si nedokáže vážiť maličkosti, úprimnú lásku a pocit, že niekomu na mne záleží. Mala som totiž jeden vzťah. Ideálny vzťah – ako by to mnohí nazvali…
Niektorí ľudia ešte nedospeli na dôležité rozhodnutia, a tak len stoja na mieste, bezmocne kyvkajú ručičkami a stiahnu k sebe každého, kto sa im začína vzďaľovať. Len tak. Pre istotu – ak by ho v budúcnosti potrebovali alebo ak by im náhodou chýbal. Vo vzťahoch je to veľmi častý jav – tieto typy partnerov sa vracajú vždy, keď začíname z lásky k nim triezvieť a pomaly si uvedomujeme, že veriť tomuto vzťahu bol poriadny nezmysel.
Možno nájdeš ženu, ktorej toto stačí. Ale ja ňou nikdy nebudem. Chcem milovať naplno, no chcem si byť istá, že to, čo cítiš ku mne, sa zhoduje s váhou a hĺbkou mojich citov. Nemám dôvod sa ťa držať, ak viem, že to nebude ono… Už som veľká, viem, že ak nikoho práve nemám, môj svet sa nezrúti… Budem žiť a dýchať rovnako ako teraz. Stále to budem ja, pretože časy, kedy ma láska menila, sú už dávno za mnou. Poznám, aké to je, pozrieť sa na muža a báť sa spýtať, aká ja pravda, pretože ma bude zožierať tušenie, že by som sa ju od neho i tak nedozvedela.
Dievčatá, skúsme si niečo sľúbiť… Že už nebudeme robiť „hlúposti“. Že si včas povieme „dosť“, a hoci to pre nás nebude práve najľahšie rozhodnutie, predsa len pôjdeme iným smerom. Skúsme si sľúbiť, že sa zmierime s realitou, ktorú nedokážeme zmeniť a nebudeme stoj čo stoj skúšať, čo to dá, ak sa ešte trochu posnažíme.
Sľúbme si, prosím, že sa nebudeme pre nikoho meniť a že sa naučíme nemilovať tých, ktorí nemilujú nás.
Nemusíš mi nič vyčítať. Neplytvaj energiou, prosím. Skús to radšej na dievčatá, ktoré sa ešte samy so sebou nevysporiadali a stále sa len hľadajú. Ja som sa už našla. Viem, aká som, viem, prečo taká som. A meniť sa nebudem. Podrazila by som tým samu seba. A úprimne… Chcel by si ženu, ktorá je sama sebe neverná? Každú zmenu musím precítiť ja, nemôžem ju urobiť preto, že by to nejaký muž chcel a dával mi ultimáta. Nechcem počuť, že raz ma budeš milovať viac, ak… Žiadne podmienky, prosím. Buď berme to, čo si ponúkame, alebo to vezmime z kratšieho konca.
Pravdepodobne má moje osobnostné nastavenie pôvod v mojom detstve. Tak ako všetko, čo sme si v sebe doteraz nevysvetlili a čo nám život nemálo komplikuje. Mojou komplikáciou bol pocit, že ja si predsa niečo také nezaslúžim. Aj keď som si to nepovedala na rovinu, správala som sa tak… Cítila som sa ako človek milión, ktorého jedinou úlohou je zapadnúť v dave a potichu rozdýchať, ak si ho niekto náhodou všimne. Nikdy som zo seba nemala výnimočný pocit, hoci som mala mnoho snov…
