Tag
Dlho som hľadala tie správne slová, ktorými by som si pred sebou ospravedlnila, prečo som odišla. Nie preto, že by som pochybovala o svojom rozhodnutí, ale preto, že som chcela pochopiť samu seba. Chcela som si to sama pred sebou obhájiť, aby si ma nelákal späť. Až časom som si uvedomila, čo bolo pravým dôvodom. A hoci je úplne banálny, predsa len mi trvalo, kým som ho pomenovala…
Občas si želáme, aby sme dokázali veriť na zázraky. No život nás naučil, že zázraky nie sú pre každého, že sa dejú len vo filmoch a nevytvoril ich život samotný, ale režisér a hŕstka hercov. Možno aj ty máš pocit, že vtedy, ak sa rozdáva šťastie a plnia sa sny, sa na teba zabúda… Že všetko, v čo si dúfala, sa nejako nenaplnilo. Láska, porozumenie, ten pocit, že niekomu naozaj patríš – niekedy sa zdá, akoby si na teba tie veci jednoducho „nenašli čas,“ akoby ťa už len z princípu míňali.
Možno práve teraz sedíš v tichu, pozoruješ svoj odraz v okne, a všetko ti pripomína uplynulé mesiace. Rok plný chvíľ, ktoré by si najradšej vymazala, ktoré by si pokojne zo svojho života vypustila. Rok plný strát, zmien a krokov, ktoré si musela urobiť aj napriek tomu, že ťa desili. Možno si občas mala pocit, že život ti uštedril viac, ako si mohla uniesť, a keď si sa snažila získať späť to, čo si stratila, zdalo sa, že aj tie najmenšie nádeje sa ti strácali medzi prstami.
Možno ti je jedno, čo sa stalo. Možno si si vydýchol, že je koniec a tento problém sa ťa viac netýka. Možno máš zo seba dokonca dobrý pocit, možno sa bojíš byť k sebe úprimný a povedať si, že si urobil chybu. No i tak ideš ďalej. S akoukoľvek emóciou, s akýmikoľvek plánmi do budúcnosti. Či už je to ľahostajnosť, pýcha, alebo neistota…. Na tom teraz skutočne nezáleží.
Milá žena, možno ti práve poviem niečo, čo potrebuješ počuť. Možno ti moje slová dokážu, že máš na výber, že nie je tvojím osudom žiť spôsobom, akým žiješ teraz, a cítiť to, čo dnes cítiš. Možno sa rozplačeš, možno začneš hľadať v mojich riadkoch skryté metafory a možno sa na mňa i nahneváš a povieš si, že ti klamem, pretože človek, ktorého srdce je zatienené bolesťou, ľahko zabudne na to, že si zaslúži viac. Že si zaslúži pokoj a lásku, svet, ktorý je čistý a priezračný, nie naplnený zmätkom.
Občas je ťažké uveriť v existenciu niečoho, čo nám ukázalo svoju nestálosť, premenlivosť a možno i faloš. Občas je ťažké veriť, že si zaslúžime to, čo nás už roky obchádza, a je tak ľahké podľahnúť pocitu, že pre nás to nie je určené. Občas strácame silu, odhadzujeme nádej, prichádzame o ilúzie. A to len preto, že sme nemali šťastie. Šťastie na lásku, na ľudí, na to správne, na to pravé…
