Tag
Bola si tam. V tichu. V samote. V priestore, kde sa tvoja duša snažila nájsť úlomky seba samej. Po všetkých tých dňoch, keď si sa snažila pochopiť, prečo láska, ktorú si dávala, nebola opätovaná, si konečne našla odvahu pozrieť sa pravde do očí.
Nie preto, že by si prestala milovať. Nie preto, že by si zabudla na všetky tie chvíle, keď tvoje srdce bilo len pre neho…
Vieš… Láska je silná. Láska toho znesie veľa. Príliš veľa. Možno niekedy až tak veľmi, že jej sila sa stane jej najväčšou slabinou. Lebo práve pre tú silu zostáva žena aj tam, kde už dávno nemá byť. A ja som zostávala. Dlhšie, než som mala. Dlhšie, než bolo zdravé. A nie preto, že by som bola slabá. Ale preto, že som verila. Verila v toho muža… V to, čo si raz možno uvedomí. V to, že láska ho raz prinúti vyrásť.
Milovať ženu, ako je ona, nie je obyčajná skúsenosť…
Takáto žena sa nenarodila ako bojovníčka. Ona ňou musela byť. Učili ju to okolnosti, ľudia, ktorých si pustila príliš blízko, aj chvíle, keď sa jej svet rozpadal pred očami a nebolo nikoho, kto by jej podal ruku. Postavila sa sama. A hoci už stojí pevne, nezabudla, aké je to padať…
Nie každá strata bolí rovnako. Ale tá, pri ktorej stratíš samu seba, je najzradnejšia. Prichádza potichu. Nezbadáš ju v tej chvíli, keď niekomu dáváš poslednú šancu. Ani vtedy, keď sa vzdávaš vlastných hraníc, aby si dokázala, že vieš milovať bez podmienok. Pocítiš ju až v momente, keď ťa niekto bez zaváhania opustí… A ty zostaneš sama so spomienkami na všetko, čo si mu darovala, len nie sama so sebou.
Občas sa život zahrá s tvojimi pocitmi tak, že nevieš, či sa smiať alebo plakať. Príde niekto, kto ti zamotá myseľ a zavedie ťa na cestu, po ktorej si nikdy neplánovala kráčať. Ten človek ti dá to, po čom si túžila – presne to, čo si si predstavovala ako dokonalé. Ale iba na chvíľu. A potom ti to vezme. Nečakane, bez varovania. A čo urobíš ty? Dúfaš, že sa všetko raz vráti späť, do starých koľají…
Niekedy, samy od seba, sa vzťahy zmenia bez varovania. Bez hádok, bez dramatických rozchodov, bez toho, aby prišiel ten povestný „tresk“. Jedného dňa (a samu ťa to prekvapí) si jednoducho uvedomíš, že to už nie je ono. Že tam, kde kedysi bývalo teplo, je teraz chlad, a tam, kde kedysi bola starostlivosť, sa usadil nezáujem. A niekedy sa stane, že ani nevieš, kde presne sa to pokazilo.
