Tag
Možno aj ty práve sedíš a s nemým pohľadom hľadíš do prázdna. Si tak unavená, že si už prestala venovať pozornosť aj vlastným myšlienkam. Prestala si počítať hodiny, ktoré stráviš pozeraním sa na bielu stenu, a dni, kedy sa tento scenár opakuje, si už prestala rátať tiež. Túžiš len po tom, aby všetko utíchlo, aby sa všetko zastavilo a ty si viac nemusela fungovať vo svete, ktorý od teba stále niečo vyžaduje.
V živote sa nám dejú veci, ktoré nedokážeme predpovedať. Nevieme sa na ne pripraviť, nemáme možnosť vopred si premyslieť, ako sa s nimi vysporiadame. Je to jedna veľká lotéria a je len na nás, čo všetko do tejto hry vsadíme. Či sa odhodláme riskovať a hráme vabank, alebo budeme neustále myslieť na to, že je dobré, ak si ponecháme nejakú rezervu.
Milovať niekoho je krásny pocit… byť milovaný tým, koho milujeme, je ten najkrajší pocit na svete. To je niečo, čo mi bolo jasné hneď bez premýšľania. Avšak rozpoznať, keď niekto zneužíva to, že ho milujeme, mi jasné vôbec nebolo.
Možno som ani neverila, že je to možné…
Nikdy som si nemyslela, že niečo také jedinečné… niečo také milujúce, čo sme medzi sebou mali, môže niekedy skončiť… A nie som si istá, či to niekedy skutočne skončí. Nie som si istá, či niekedy úplne zabudnem, a neviem, či to vôbec chcem… Ver mi či nie, vo vlastnej budúcnosti som videla vždy aj teba, vo svojich snoch som snívala o tebe, nikdy som nad niečím nepremýšľala bez teba…
Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
Ona je príliš ženská.
Ona zase nemá city.
Ona je citlivka a hentá sa zdá, že pôjde aj proti celému svetu, ale výlučne sama.
Ona je veľmi samostatná a tá zase zlatokopka, lebo som jej musel zaplatiť lístok do kina…
