Značka
Milovať niekoho je krásny pocit… byť milovaný tým, koho milujeme, je ten najkrajší pocit na svete. To je niečo, čo mi bolo jasné hneď bez premýšľania. Avšak rozpoznať, keď niekto zneužíva to, že ho milujeme, mi jasné vôbec nebolo.
Možno som ani neverila, že je to možné…
Nikdy som si nemyslela, že niečo také jedinečné… niečo také milujúce, čo sme medzi sebou mali, môže niekedy skončiť… A nie som si istá, či to niekedy skutočne skončí. Nie som si istá, či niekedy úplne zabudnem, a neviem, či to vôbec chcem… Ver mi či nie, vo vlastnej budúcnosti som videla vždy aj teba, vo svojich snoch som snívala o tebe, nikdy som nad niečím nepremýšľala bez teba…
Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
Ona je príliš ženská.
Ona zase nemá city.
Ona je citlivka a hentá sa zdá, že pôjde aj proti celému svetu, ale výlučne sama.
Ona je veľmi samostatná a tá zase zlatokopka, lebo som jej musel zaplatiť lístok do kina…
Viem, že sa ti to teraz zdá ako obyčajná fráza, ktorou ťa upokojujú všetci, čo vidia tvoju strhanú tvár. Pravdepodobne si sa podobných viet napočúvala už dosť, dokonca si na ne chytila akúsi alergiu. Máš pocit, že ak to ešte raz niekto vysloví, vybuchneš a neudržíš sa.
Jednoducho je toho na teba príliš…
Milovať a byť zamilovaný do niekoho, kto nám nemôže darovať lásku naspäť, je jeden z najťažších pocitov, aké môže naše srdce zažiť… Keby existovali od tohto všetkého odbočky, asi všetci by sme ich okamžite využili. No nedá sa tomu zabrániť, nedá sa tomu vyhnúť, nedokážeme ovplyvniť, koho si naše srdce vyberie a koho zasa nie…
