Tag
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
Láska nie je žiadna poistka. Je to zodpovednosť. To, že ťa miluje, neznamená, že strpí všetko. Namiesto blaženého pocitu, že je tá povestná ruka už v rukáve, by si mal pocítiť niečo iné – túžbu udržať tento vzťah nažive, ochrániť ho a nikdy ho nepoškodiť. Lebo vieš… Každý z nás má svoje hranice. Inú mieru trpezlivosti a sebalásky. No ver mi, môže ťa milovať, koľko len vie, ale ak ty budeš jej lásku ničiť, posúvaš ju malými krôčikmi k neľahkému rozhodnutiu.
Občas je ťažké to urobiť. Len tak sa zastaviť a prehodnotiť všetko, čo sme doteraz urobili i neurobili. Slová, ktoré sme vyslovili, i také, čo sme nechali potichu doznieť len vo vlastnej mysli. Viem, že to nie je ľahké, pretože si v tom bránime nielen my samy, ale predovšetkým to, čím žijeme. S kým žijeme, kým sa obklopujeme, čo presne zažívame. Viem, aký maličký krok vedie k tomu, aby sme úplne prestali počúvať samy seba a zžili sa s rolami, do ktorých nás postaví niekto iný alebo život samotný…
Občas sú vzťahy hmlisté. Také, no povedzme, že kostrbaté. Jednoducho občas nevieme, na čom sme, hoci ešte nedávno sme tento pocit nemali a nájsť ten bod, v ktorom sa čosi neviditeľné zlomilo, je nielenže náročné, ale priam nemožné. Pretože na to, aby sme to zistili, by sme potrebovali nazrieť aj do hlavy toho druhého, nielen do našej. A tak ľahko spanikárime a nadobudneme presvedčenie, že sme v niečom pochybili, že sa nás ktosi rozhodol bez vysvetlenia vymeniť, že sa na nás jednoducho vykašľal…
Ja viem, že už to s mnohými ľuďmi nie je také, aké to bolo predtým. Viem, že niekde už panujú chlad a nezáujem, hoci sa nič strašné neudialo, hoci tomu nepredchádzal žiaden veľký tresk, žiadne hádky, sklamania, cez ktoré sa nemožno preniesť. Sama som to dokonca v opačnom garde v niektorých vzťahoch pocítila – že to už nie je ono, že už o mňa niekto taký záujem nejaví, že si jednoducho pripadám zbytočná, ako piate koleso na voze. Lenže vtedy som ešte ničomu nerozumela…
