Značka
Celý náš život je o rozhodnutiach. Či už si mladý, alebo starý, stále a vždy rozhoduješ o sebe a o svojej budúcnosti, o svojom živote a jeho každodenných banalitách. O tom, s kým si ráno vypiješ kávu, o tom, vedľa koho sa zajtra ráno zobudíš. O tom, či sa dnes prekonáš urobiť tú zmenu, po ktorej tak túžiš, alebo to radšej znova odložíš na potom…
O tom, či sa rozhodneme žiť život s láskou, či bez nej…
Baví ťa to? Baví ťa ubližovať mi? Myslíš si, že ublížiť sa dá len fyzicky? Nie, predstav si, to, čo robíš ty, mi možno ubližuje ešte viac. Myslíš si, že mi neubližuješ, veď si ma nikdy neudrel, nedal si mi facku. Mýliš sa. Ja tých faciek od teba dostávam niekoľko, bojím sa priznať, že v poslednej dobe čoraz častejšie. Áno, nie sú to facky, ktoré zasiahnu moju tvár. Sú to facky, ktoré ma zasiahnu omnoho hlbšie, a to v mojom vnútri.
Každý z nás má v duši ten príbeh, o ktorom by najradšej už nikdy nehovoril. Príbeh, ktorý ukrývame pred svetom ako veľké ťaživé tajomstvo a tváriac sa, že neexistuje, pokračujeme vo svojej ceste.
Ako silné, nezlomné bytosti bez strachu, lebo to najhoršie sme už prežili, kráčame, najskôr pomaly, potom isto a hrdo za cieľom, ktorý síce nevidíme, ale vieme, že tam v diaľke je.
Verím v druhú na šancu a verím aj v to, že nie každý si ju zaslúži.
Ja som dala druhú šancu tebe, sebe a životu, ktorý som si s tebou niekedy dávno vysnívala… a bolo to najlepšie rozhodnutie aké, som mohla urobiť. Vieš, nikto nie je dokonalý. Každý jeden z nás sa učí na vlastných chybách a takto to, bohužiaľ, funguje aj vo vzťahoch. Niekedy ľudia potrebujú druhú šancu.
Naozaj? Teraz? … Vieš, prečo si ma prinútil odísť. A neverím, že si sa zmenil. Ubehlo veľa času, ale pocity, ktoré som pri teba mala kamsi zmizli. Zmizli tak ako prišli. Tak rýchlo. A fakt je, že som si myslela, že toto bude láska.
Našťastie si mi dal vedieť, že nebude. A teraz ma chceš späť? Teraz, keď som pochopila, že nie si muž pre mňa?
Už prešiel nejaký ten čas, odkedy som milovala. Tak hlboko, verne, z plného srdca… Spomínam si na to, aké to bolo, hoci je tomu niekoľko rokov. Mám pocit, akoby sa to ani nestalo mne. Akoby to bola spomienka niekoho iného a ja sa na ňu len z diaľky prizerám. Bolo to dávno, on bol ten posledný a potom… Nastali časy, kedy mi na tom druhom „len“ záležalo. Bola to láska, ale bez iskry.
