Značka
Verím v druhú na šancu a verím aj v to, že nie každý si ju zaslúži.
Ja som dala druhú šancu tebe, sebe a životu, ktorý som si s tebou niekedy dávno vysnívala… a bolo to najlepšie rozhodnutie aké, som mohla urobiť. Vieš, nikto nie je dokonalý. Každý jeden z nás sa učí na vlastných chybách a takto to, bohužiaľ, funguje aj vo vzťahoch. Niekedy ľudia potrebujú druhú šancu.
Naozaj? Teraz? … Vieš, prečo si ma prinútil odísť. A neverím, že si sa zmenil. Ubehlo veľa času, ale pocity, ktoré som pri teba mala kamsi zmizli. Zmizli tak ako prišli. Tak rýchlo. A fakt je, že som si myslela, že toto bude láska.
Našťastie si mi dal vedieť, že nebude. A teraz ma chceš späť? Teraz, keď som pochopila, že nie si muž pre mňa?
Už prešiel nejaký ten čas, odkedy som milovala. Tak hlboko, verne, z plného srdca… Spomínam si na to, aké to bolo, hoci je tomu niekoľko rokov. Mám pocit, akoby sa to ani nestalo mne. Akoby to bola spomienka niekoho iného a ja sa na ňu len z diaľky prizerám. Bolo to dávno, on bol ten posledný a potom… Nastali časy, kedy mi na tom druhom „len“ záležalo. Bola to láska, ale bez iskry.
Pamätám si tie časy a možno to ani nie je až tak dávno… kedy som sa zvykla strachovať, čo si kto pomyslí alebo nepomyslí, ak vyjadrím svoj názor. Ako ma ľudia zaň budú súdiť, ako ma budú v ich očiach vnímať, ako ma pochopia. Možno si pomyslia, že som zlá, hlúpa, naivná alebo nevyhovujúca pre tento svet, pre ich svet. Avšak časom, možno vekom, možno okolnosťami, ktoré ma postretli, ľuďmi, ktorých som stretla, som sa stala ženou, ktorej je už jedno, čo si kto myslí alebo nemyslí… a nie kvôli tomu, ale VĎAKA TOMU, som sa takou stala.
Občas je to bohužiaľ tak. Ľudia sú spolu, lebo im to tak vyhovuje. Lebo jeden miluje… miluje tak veľmi, že nevidí, že druhej strane to všetko len jednoducho príde vhod. Že len nechce byť sám/sama, a tak zostáva vo vzťahu, v ktorom sa proste cíti pohodlne.
Väčšinou si v úlohe toho „zlého“ predstavujeme chlapov, ale stáva sa aj to, že práve žena zostáva s mužom, lebo už viac nechce byť sama.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sa niektoré veci udiali skôr…
Keby som sa naučila skôr hovoriť o tom, čo cítim.
Keby láska prišla s návodom na použitie a my by sme sa nemuseli báť, že niečo pokazíme alebo niekomu ublížime…
Vieš, keď niekto povie, že potrebuje čas, myslím si, že je to normálne. Teraz to už viem. Pred pár rokmi by som sa domnievala, že je to výhovorka.
