Značka
Možno nikdy nebudem na správnej ceste bez teba. Možno ty si tá správna cesta. Možno si vždy bol. Sen, ktorý sa nemal splniť. Teraz už viem, že to nebola moja vina. Nemohla som zmeniť tvoje rozhodnutie. Jednoducho sme neboli dosť silní na to, aby sme bojovali za to, čo medzi nami bolo.
Dnes, po všetkých tých veciach, ktoré som urobila, už viem, že ma nemôžeš milovať. Ty si urobil veci, ktoré ti už ja nedokážem odpustiť.
A tak som tam ležala… Ležala v tých perinách… V našich spoločných perinách. V perinách, v ktorých sme zvykli spoločne pokojne zaspávať, v hlbokom objatí snov a nekonečných myšlienok. Myšlienok na nás a na to, aký vzácny je čas, ktorý nám bol dopriaty. Na to, aké je krásne byť spolu, práve tu a teraz… Aké vzácne je nechcieť na tom nič zmeniť. Aké je dôležité, že tu si a ukazuješ mi veci nevídané, niečo nepoznané. Niečo, čo by som ja nazvala… Láskou.
Ženy. Tie s plameňom v duši, ktorý vidíš v ich očiach. Tie, ktoré milujú život, ale občas neznášajú celý svet.
Tie, ktoré majú sny a hrdo si za nimi stoja, aj keď sa na ne celý svet pozerá a nechápavo pritom prevracia očami.
Nechcú, aby si ich chápal… stačí, že budeš rešpektovať ich svet.
Zamilovať sa je tak jednoduché… dokáže to byť tak rýchle, žiada si to len pár okamihov, pár vymenených pohľadov, pár bozkov, pár minút, pár…
No inokedy aj dlhé prebdené noci, čakania na zázrak, ktorý neprichádza, ako nám sľúbili, ako nám vyveštili z hviezd. Pretože môžeme mať našu lásku aj pred očami, no kým neotvoríme svoje srdce, nič sa nezmení, nič nemôžeme pocítiť, nič iné ako doteraz, pokiaľ sa neprestaneme báť.
Je to už tak dlho, ako sa držíš niekoho alebo skôr niečoho, čomu veríš len ty sama. Tak dlho, kedy zostávaš pri niekom, koho v tom človeku vidíš iba ty a nikto iný…
Je to už tak dlho, ako si sa prestala zverovať najlepšej kamoške, lebo ona je už niekde inde. Všetci okolo teba sa pohli a išli ďalej, ale ty stále zostávaš tam na tom jednom mieste, kde si bola kedysi šťastná. Zostávaš pri človeku, ktorý bol pre teba kedysi všetkým, ale dnes už z neho nezostal ani len slabý tieň.
Dokonalá žena je výmyslom doby. Každá, aj tá najprimitívnejšia spoločnosť má vytvorenú konkrétnu predstavu o ideálnej žene. Sme ovplyvňované médiami, hrubými dámskymi magazínmi, ktoré nám diktujú, ako by sme mali vyzerať, ako sa správať a čo by sme mali robiť preto, aby sme boli čo najdokonalejšie.
Ale to, že nemôžeme vyzerať skvele, keď sa tak necítime, to už nepovedia. Je jedno, čo sa odohráva v našej duši, čo cítime alebo čo prežívame.
