Značka
Ani neviem, kedy sa to stalo. Tá chvíľa, keď som sa vrátila do života. Ale viem, že to trvalo veľmi dlho…
Ale zrazu to prišlo! Deň, o ktorom som už ani nesnívala. Deň, keď som si uvedomila, že už necítim bolesť. Ani lásku. Ani sklamanie. Podarilo sa mi zmieriť sa s minulosťou a prijať fakt, že niektoré veci nemôžem zmeniť. A teraz chápem, prečo som ich nemohla zmeniť. Pretože majú ostať tak, ako sú. Teraz už ich ani zmeniť nechcem…
,,Minulosť sa nedá vrátiť.” ,,Ale samozrejme, že dá.” povedal Veľký Gatsby a zadíval sa na vzdialené zelené svetlo na konci Daisynej lodenice.
Nedá. Pravdou je to, že nech sa akokoľvek snažíme, nič už nebude také, ako bolo predtým. Ale keď sa snažíš zabudnúť a posunúť sa ďalej, je to ešte ťažšie. Minulosť totiž akoby žila ďalej v nás. Nedokážeme vymazať zážitky, ktoré sa nám zapísali do srdca.
Možno nikdy to pre teba nebolo ťažšie ako dnes. Vstať a usmievať sa na nový deň. Možno práve dnes máš pocit, že naozaj nevieš…
…kde hľadať šťastie, ako spomaliť, ako si užívať svoj život, aj keď je občas príliš komplikovaný.
Keď sa ti pod nohy pletú príliš časté problémy. Možno sa ti zdá, že všetko funguje proti tebe a nič za teba. Už dávno si sa nebavila, ako si sa zvykla pred tým.
Neboli to všetko lásky, ktoré by mali šťastný koniec, to je dnes už asi viac než jasné. No to neznamá, že pre mňa nič neznamenali alebo že by som si na ne nikdy ani nespomenula… Lebo, znamenali. Znamenali pre mňa asi tak veľa, ako som ja sama sebe cenná, len som to vtedy ešte nevedela. Nemyslela som to nikdy zle, aj keď som možno nakoniec zle konala. Možno som ublížila viac, ako si myslím. Možno som bola práve ja niekomu dôvodom, prečo má dnes zlepené srdce a páli ho moja jazva na ňom…
Láska, prepáč… Teraz nie je ten správny čas. Musím ísť. Musím sa vydať na cestu, ktorej smer si sama netrúfnem odhadnúť. Musím odísť a ty ma musíš pustiť…
Načasovanie… A ten pocit, keď nám ten druhý povie, že teraz nemôže a my si hneď myslíme, že len jednoducho nechce. Nezamýšľame sa ani nad dôvodom. A potom život zamieša karty a všetko sa otočí. Zrazu som to ja, kto nemôže. Kto je na ceste a nemôže sa zastaviť.
Určite sa už mnohé z nás pýtali, len tak, samých seba, že koľko sklamaní musíme prežiť, aby sme nakoniec dostali to, čo si zaslúžime. Alebo koľko si musíme toho ešte vytrpieť, aby sme už nemuseli riešiť ďalšie a ďalšie sklamanie v láske. Prežili sme vzťahy, v ktorých sa nám nedostávalo pozornosti. Prežili sme vzťahy, v ktorých sme boli podceňované. Mali sme mužov, ktorí si nevšímali tie naše nepatrné zvyky, spôsoby, gestá. Mužov, ktorí si mysleli, že keď nám kúpia nejaký darček, majú od nás na čas pokoj.
