Tag
Niekedy sa samy v sebe nevyznáme a všetko, čo potrebujeme, je čas. Okolo seba vidíme šťastné páry a vzťahy a nám to dáva pocit, že by sme jeden mali mať práve aj my. Nevieme, čo presne chceme a sme zmätené. Je ten vzťah to, čo chceme a je tá osoba tou, ktorú skutočne ľúbime? Je to len vypĺňanie času, lebo teraz je fajn niekoho mať? Alebo je to len zúfalé volanie o pomoc a o záujem zo strany iných?
Neboj sa, dobre poznám tie dni, keď ti nečakané okolnosti pokazia plány. Keď máš pocit, že sa celý svet spriahol proti tebe. Keď naozaj nič nevychádza ako by malo a šťastie si z tvojho života vzalo dovolenku. Poznám dni, keď jediné, vďaka čomu sa držím na nohách, je káva a zúfalo si želám vrátiť sa do postele a prespať celý ten príšerný deň.
A potom sú tu dni ešte horšie, kedy ma stretávajú situácie také neuveriteľné,
MAMA. Jedno krátke slovíčko. Štyri písmenká… A predsa znamená tak veľa. Nie. Znamená oveľa viac. Všetko. Nie vždy si to uvedomujeme, ale mama je tá najdôležitejšia osoba v našej pozemskej púti. Veď bez nej by sme tu dnes neboli. Pretože to ONA nám dala život.
Nositeľky tohto slova, tohto mena, všetky tie mamy, ktoré sú úžasné, sú pre nás stredobodom vesmíru.
Cítiš to vždy, keď sa na mňa pozrieš. Ja viem, že áno. Pochopil si, že sa čosi medzi nami zmenilo a nechápeš, ako sa to mohlo stať. Ver mi, ani ja nerozumiem. A bojím sa spýtať samej seba, kedy som ťa prestala milovať… Vraví sa, že na konci začneme spomínať na začiatok. Akí sme boli my na našom začiatku? Bláznivo zamilovaní. Šťastní ako nikdy v živote. Láska nás mala rada a svet nám patril celý, bezozvyšku.
Ten pocit, keď ti začne chýbať niekto, kto ti už už raz prestal chýbať… Bol to len krátky útržok z toho všetkého, čo bolo medzi vami, ktorý sa ti vrátil. Niečo, čo sa vlastne nikdy ani nestalo a možno preto to bolo také krásne. Ty si sa zobudila zo sna a aj keď si si to nechcela priznať, po dlhej dobe bol ten sen lepší ako ten neporiadok, v ktorom práve žiješ. Možno je to len zhoda okolností, času, toho všetkého ťažkého, čo sa ti práve deje.
Chcela by som dnes napísať list. List, ktorý síce nikdy nikde nepošlem. No bude to list pre nás, a hlavne pre teba. Pre to, aby sme nezabudli poďakovať, aj keď nemáme čas už skoro na nič. Aby sme si my všetci pripomenuli, prečo sme tu a s kým… komu by sme chceli povedať to svoje ďakujem. Kto si to naše ďakujem zaslúži…
Ďakujem ti, za to, že ma miluješ…
