Tag
Doteraz si si myslela, že keď do tvojho života vkročí ten správny, budeš to vedieť. Spoliehala si sa na motýle v bruchu a srdce vyzváňajúce ako kostolný zvon. Ibaže v tvojom živote sa teraz objavili dvaja…
Možno si jedného spoznala skôr a bola si úplne presvedčená, že si našla, čo si hľadala. Bol stokrát lepší než ten, ktorého si si vysnívala. Lenže náhle prišiel niekto ďalší a ty už nie si o svojom rozhodnutí taká presvedčená.
Teraz je naozaj úplne jedno, či tieto slová číta muž alebo žena.
Prečo to robíte? Prečo tvrdíte, že nás milujete takých, akí sme, a keď uplynie čas, začnete si dávať podmienky? Začnete vymenúvať snáď milión vecí, ktoré sa vám na nás nepáčia.
Hej, Drahá, hej, Drahý… Keď ste s nami išli do vzťahu, vedeli ste, akí sme. To, že vám to zrazu vadí, nie je náš problém a už vôbec nie naša chyba…
Čo by bolo keby?
Čo by bolo, keby som ho nestretla? Touto otázkou som sa zaoberala snáď milión krát tak, ako som si na teba asi milión krát spomenula. Nikdy som ťa nedostala úplne z hlavy a nikdy ťa z nej asi úplne nedostanem. Vždy tam budeš, pretože si niečo vo mne zmenil. Zmenil si tú časť mňa, zmenil si to miesto v mojom tele, ktoré bolo schopné akékoľvek hlbokého citu.
Keď z nášho života odíde niekto, kto pre nás čosi znamenal, som si istá, že najťažšie je zabudnúť. A keď si myslíme, že sme už v poriadku, náhodne započuté slovo alebo letmá spomienka, ktorá sa stratí s mihnutím oka nás hneď presvedčia o opaku.
Moja drahá, viem ako sa cítiš. Viem, že máš pocit, že sa z toho nikdy nedostaneš. Cítiš sa ako v začarovanom kruhu, z ktorého nenachádzaš cestu, hoci sa snažíš. A keď ju konečne nájdeš, stane sa niečo, čo ťa vráti naspäť. A tak bezcieľne blúdiš životom, unavená a tisíc krát sklamaná.
Niekedy sa samy v sebe nevyznáme a všetko, čo potrebujeme, je čas. Okolo seba vidíme šťastné páry a vzťahy a nám to dáva pocit, že by sme jeden mali mať práve aj my. Nevieme, čo presne chceme a sme zmätené. Je ten vzťah to, čo chceme a je tá osoba tou, ktorú skutočne ľúbime? Je to len vypĺňanie času, lebo teraz je fajn niekoho mať? Alebo je to len zúfalé volanie o pomoc a o záujem zo strany iných?
Neboj sa, dobre poznám tie dni, keď ti nečakané okolnosti pokazia plány. Keď máš pocit, že sa celý svet spriahol proti tebe. Keď naozaj nič nevychádza ako by malo a šťastie si z tvojho života vzalo dovolenku. Poznám dni, keď jediné, vďaka čomu sa držím na nohách, je káva a zúfalo si želám vrátiť sa do postele a prespať celý ten príšerný deň.
A potom sú tu dni ešte horšie, kedy ma stretávajú situácie také neuveriteľné,
