Značka
Občas mňa samú dokáže prekvapiť, aká naivná stále som. Myslela som si, že som sa už dosť poučila. Že som prežila dosť sklamaní na to, aby som opäť niekomu len tak začala veriť. Napriek tomu sa to stalo znova. A nebolo to tým, že by som svoju dôveru nepovažovala za cennú.
Nič nesľuboval. Nekŕmil ma sladkými rečami. Jednoducho bol pri mne. Bez vidiny budúcnosti a bez spomienky na minulosť.
NIKDY. NIKOMU. NEDOVOĽ. OVPLYVŇOVAŤ. TVOJ. ŽIVOT !!!
Schválne veľké písmená. Schválne každé slovo zvlášť. Schválne každý jeden výkričník. Píšem to tak preto, aby sme si to lepšie zapamätali. Každá jedna z nás. Tvoríme si svet, v ktorom potrebujeme lásku. Lásku, ktorá nás bude držať pri živote a fúkať nám rany z predchádzajúcich pádov. Ale zabúdame pri tom na svoje vlastné JA.
Nie som taká, aká som bývala. Všetko sa mení a je to dobre. Aj ty sa zmeníš. Zmenia ťa veci, ktoré sa ti stanú. Zmení ťa svet, ktorý sa sám mení. Zmenia ťa všetky osoby v tvojom živote. Zmení ťa, keď ťa opustí niekto, kto tu bol vždy. A je to dobré. Neboj sa zmeny a neboj sa toho, že je to niečo zlé.
Chcem, aby si sa pozerala na budúcnosť ako na niečo, čo bude lepšie ako to, čo máš za sebou. Niečo, čoho sa nemusíš báť. Niečo, čo ťa bude tešiť. Pozri, kde si dnes. S kým si dnes.
Želám si, aby každý čitateľ (muž) dokázal pochopiť, čo sa dnes pokúsim napísať. Aj keď viem, že je to takmer nemožné. Nie som žiadna princezná a nebola som ani dieťa, ktoré vždy dostalo, čo chcelo a čakalo na niekoho, kto bude pointou jeho života. Napriek tomu však píšem tento článok.
Viem, kto som a mala som najlepší príklad perfektného muža už od narodenia. Preto viem, akého človeka vedľa seba chcem a akého zasa nie.
Pochop ma, niekedy som stratená. Pochop ma, že niekedy sa neviem nájsť ani sama. Daj mi čas a daj mi šancu. Bude to znamenať pre mňa oveľa viac, ako kytica ruží. Len stoj pri mne. A zostaň aj vtedy, ak poviem, že chcem byť sama. Buď pri mne hoc aj bez slov a ja budem šťastná. Si pre ma dôležitý. No niekedy nerozumiem ani sama sebe. No práve vtedy najviac potrebujem, aby si tu bol.
Niekedy mám pocit, že je všetko tak ako má byť.
Dlho som premýšľala nad tým, ako vyjadriť slovami, čo som si uvedomila až teraz. A chcem ti to povedať, kým nie je neskoro.
Každý určite vo svojom živote aspoň raz prišiel do bodu, keď si uvedomil, že niečo stráca. Možno na istý čas, možno nenávratne. Niekedy sú to ľudia, o ktorých postupne prichádzame a nedokážeme to zastaviť aj keď by sme veľmi chceli. Lenže nič netrvá večne a všetko sa raz skončí.
