Tag
Pochop ma, niekedy som stratená. Pochop ma, že niekedy sa neviem nájsť ani sama. Daj mi čas a daj mi šancu. Bude to znamenať pre mňa oveľa viac, ako kytica ruží. Len stoj pri mne. A zostaň aj vtedy, ak poviem, že chcem byť sama. Buď pri mne hoc aj bez slov a ja budem šťastná. Si pre ma dôležitý. No niekedy nerozumiem ani sama sebe. No práve vtedy najviac potrebujem, aby si tu bol.
Niekedy mám pocit, že je všetko tak ako má byť.
Dlho som premýšľala nad tým, ako vyjadriť slovami, čo som si uvedomila až teraz. A chcem ti to povedať, kým nie je neskoro.
Každý určite vo svojom živote aspoň raz prišiel do bodu, keď si uvedomil, že niečo stráca. Možno na istý čas, možno nenávratne. Niekedy sú to ľudia, o ktorých postupne prichádzame a nedokážeme to zastaviť aj keď by sme veľmi chceli. Lenže nič netrvá večne a všetko sa raz skončí.
Dva roky. Sú preč. Bez toho, aby som ťa videla. Dva roky mi pomohli k tomu, aby som zas spala, jedla, pracovala a tešila sa z drobností. Trvalo to dva roky, kým som sa z toho všetkého vyhrabala. Už teraz si to priznám. Hrozne ma to dostalo. Bola som taká rozbitá… Ale teraz je už dobre, viem sa nadýchnuť. Teším sa na každý nový deň. Našla som svoju stratenú silu. A potom som ťa po dvoch rokoch uvidela. Vieš, niekedy to nemusí trvať dlho, aby ťa to úplne pohltilo. Niekedy sa dvaja ani nemusia poznať roky na to, aby bol ich vzťah intenzívny.
Láska prichádza zvyčajne vtedy, keď ju najmenej čakáme. Prichádza nečakane, po špičkách sa vkradne do nášho nepripraveného srdca. Nemôžeme si rozkázať, do koho sa zamilujeme. A tak sa občas zamilujeme nesprávne…
Stretávame sa s tým, že v takom prípade je láska vnímaná ako problém. A z citu, ktorý mal byť tým, ktorý dáva životu iskru, sa stáva cit, ktorého by sme sa najradšej zbavili. Bolesť je do istej miery súčasťou lásky. Ale čo s láskou, ktorá nám okrem sĺz a smútku neprináša nič iné?
Moja milá princezná,
dnes sa chcem prihovoriť tej zlomenej žene, ktorá v tebe drieme. Viem, že pod maskou úsmevu, ktorú denne nosíš sa skrýva žena, ktorej bolo ublížené. Ani v najmenšom ťa neodsudzujem. Je lepšie tváriť sa, že sme v poriadku, ako všetkým vysvetľovať, čo sa nám stalo.
Byť zlomenou nie je hanba. Nech sa hanbí ten, kto ti ublížil.
Možno by sa mali Vianoce konať dva krát ročne.
A možno práve naopak. Možno si to nezaslúžime. Možno sa k sebe správame zle, a možno práve toto obdobie v roku je jedným z tých, ktoré si naozaj treba zaslúžiť. Možno by sme mali byť na seba dobrí častejšie ako raz do roka. Možno je to presne to, po čom všetci vnútorne prahneme ale navonok sa skrývame za nenávisť a smútok.
