Tag
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
Viem, všade sa hovorí a píše o tom, že by sme si mali veriť. Že sebavedomie je to najpríťažlivejšie, čo žena môže mať. Že ak nebudeme milovať najskôr samé seba, ako môžme chcieť, aby nás miloval niekto iný… Áno, je to tak.
Lenže…
Niekedy je to naozaj ťažké. Niekedy je ťažké veriť v samú seba. Možno sa pozeráš na ženu, ktorá má za sebou ťažký rozchod. Niekto ju opustil kvôli inej žene.
Keď ti muž nevie byť oporou, je to jeden z najhorších pocitov, s ktorými sa môžeme vo vzťahu stretnúť. Stretla som sa s tým ja, stretli sa s tým mnohé z nás. Presne to bol aj jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý mi stroskotal môj posledný vzťah. Vzťah, ktorý sa spočiatku začal ako z rozprávky, pretože to bol človek, ktorý vedel najlepšie pochopiť moje trápenie, pretože si prechádzal tým istým.
Prechádzal si rovnako zlým obdobím plným trápenia, ktoré malo za následok zlomené srdce.
„Dnes som vďačná, že sa v mojom živote veci nestali tak, ako som chcela ja, ale tak, ako sa stať mali.“
Drahá, ak ti nič nevychádza, plány sa ti rúcajú ako domino jeden za druhým, tvoja životná láska sa na teba vykašľala a k tomu ťa nezobrali na tú školu, kam si celý život chcela ísť, alebo ti nedali tú prácu, po ktorej si túžila, a do toho sa pokašľalo všetko, čo sa ešte dalo, ver mi, viem presne, ako sa cítiš. Mám pocit, že som už vo svojom živote prišla takmer o všetko, o čo sa vôbec prísť dá.
Nežiadala som o rozprávku. Nežiadala som ani o love story. Nežiadala som ani to, aby to bolo navždy. Chcela som iba šancu. Chcela som s tebou tráviť viac času. Chcela som ti toho tak veľa povedať. Ešte viac som sa ale chcela pýtať teba. Chcela som spoznať všetky tvoje stránky. Dobré, zlé aj tie najhoršie. Chcela som s tebou mlčať. Iba ticho sedieť a užívať si tú chvíľu. Ako vtedy. Ak by som vedela, že to bolo poslednýkrát, užívala by som si to ešte viac.
Hltala som očami každý jeden milimeter tvojho tela a zapamätala som si každé jedno slovo, čo si povedal.
Sedela som sama v izbe a môj pohľad zablúdil ku zrkadlu, kam som neskôr zablúdila ja samotná. Stála som pred ním a skúmala som každú časť svojho tela. Každý milimeter. Hľadela som na každú svoju chybu, ktorú si nikto nevšímal, no pre mňa bola obrovským a kričiacim výkričníkom. Každý svoj nedostatok som chcela okamžite odstrániť, aby ho niekto, nedajbože, neuvidel. Z pohľadu na seba som nebola spokojná. Nie tak, ako by som chcela. To vraj ženy nebudú nikdy. Nielenže sa mi na tvári objavil ustarostený výraz, ba miestami mi bolo do plaču.
