Tag
Svet je dnes taký zvláštny. Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby ľudia začali hovoriť, čo si naozaj myslia, čo cítia a čo chcú… Tento článok síce nie je o tom, ale má v tejto myšlienke svoje základy.
Rozmýšľam totiž nad tým, aká by som dnes bola, keby som vo svojom živote stretla iných ľudí. Úprimných. Takých, čo sa neboja povedať, že sa boja. Že majú strach, že sú pokrivení tým, čo sa im stalo v minulosti.
Vlastne som nebola zadaná. V podstate som nebola vo vzťahu, ale nebola som ani slobodná. Vlastnil si každú moju myšlienku pred spaním a aj ráno po prebudení. Často som na teba myslela aj počas dňa, keď som nemala čo robiť a dovolila som myšlienkam, aby ma ovládli. Dlho som si vytvárala predstavy, príbehy a snívala som o happy ende. Ty si bol samozrejme hlavný hrdina. Princ, ktorý ma mal zachrániť. Vtipné, nie? Ako som mohla žiadať, aby si zachránil mňa, keď ty si nedokázal zachrániť ani sám seba.
Snažíš sa znížiť svoje nároky. Myslíš ši, že si náročná, že chceš veľa. Od sveta. Od tvojho budúceho partnera. Od seba. No to nie je cesta. A už vôbec nie tvoja cesta, voľba ani smer.
Hľadaj niekoho, kto sa nebude o teba zaujímať iba povrchne. Niekoho, kto nebude chcieť vedieť iba to, ktoré sú tvoje obľúbené filmy. Niekoho, koho nebude zaujímať iba to, čo robíš vo voľnom čase, akú hudbu počúvaš, čo študuješ, alebo kde pracuješ. Hľadaj niekoho, kto sa bude zaujímať o to, prečo čítaš knihy, ktoré máš položené na nočnom stolíku.
Keď ta raz stretnem a ty už pre mňa nebudeš to šťastie, ktorým si býval, zamávam ti. Nie preto, že by som ešte niečo cítila. Nie preto, že sa mi hlavou preženie tisíc spomienok. Nie preto, že by som bola sklamaná, že to tak dopadlo. Zamávam ti na pozdrav. Bude to celkom iné stretnutie. Poďakujem ti úprimným úsmevom za to, že si ma nechal odísť zo svojho života. Že si mi ukázal, aký krásny a bezchybný je život bez teba.
Kto nemá šťastie v hre, má šťastie v láske? Zaujímalo by ma, komu sa toto tvrdenie potvrdilo, pretože hra je niekedy oveľa jednoduchšia ako láska samotná. Isteže, niekto taký existuje, o tom niet pochýb, lenže je to v dnešnej dobe tak vzácne, že keby niekoho takého stretnem, zagratulujem mu. Necítim sa za to akosi zle. Prajem každému, aby bol šťastný a aby našiel niekoho, s kým by zabudol na všetky problémy. Avšak niekedy sa cítim tak, akoby som bola vždy tá, ktorej veci nevychádzajú. Nielen v láske, ale vo všeobecnosti.
Vždy, keď si myslím, že už to je všetko za mnou, že už nikdy do toho nevletím, že už je to len a len vecou minulosti, že už nikdy sa nikomu neotvorím po tej stránke, a že nikomu nedám príležitosť raniť ma, vtedy príde zas človek, ktorý mi ukáže, že moje vnútro hovorí niečo celkom iné. A aj teraz prišiel.
Práve vo chvíli, keď som bola nadovšetko presvedčená, že už som konečne sama sebe šéfkou. Že vládnem nad svojimi pocitmi sama, že nedám nikomu priestor narušiť moje podvedomie a nikomu nedovolím dostať sa tam.
