Značka
Dnes som si prvýkrát vypočula pieseň, pri ktorej si okamžite spomeniem na teba, bez toho, aby som vyronila čo i len jednu slzu. Už to nebola bolesť, čo som pocítila. Nebol to ani smútok. Pocítila som vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo mi to obdobie dalo. Za všetko, čo som mohla prežiť, hoci to trvalo len chvíľku. Od prvého momentu, kedy som ťa stratila, som dúfala v tento deň a v túto chvíľu. Už ma s tebou nespája žiadne puto.
Srdce alebo rozum? Rozum alebo srdce? Občas mám naozaj pocit, že zladiť tieto dve veci je nemožné. Že každé z nich si hrá svoju vlastnú melódiu, ale nedarí sa im nájsť spoločnú reč. Rozum už dávno vie a chápe všetko, ale srdce je strašný romantik. Je preplnené nádejou, ktorá je jej falošným kamarátom. Rozum sa už dávno pohol ďalej, ale srdce stále čaká tam, v tom bare, pijúc to hnusné víno, ktoré som tam zvykla piť s toľkým nadšením, lebo mi ho nalieval môj obľúbený barman. Stále tam sedí a stále verí, že sa niečo stane.
Hovorí sa, že každý z nás má na svete spriaznenú dušu. Niekto má to šťastie, že ju nájde skoro a jeho prvá láska sa stane láskou jeho života. Milujem tie príbehy. Sú dôkazom toho, že aj dnes môžeme nájsť niečo trvácne. Niečo, čo sa dá zachrániť a nie hneď hodiť cez plece a ísť ďalej. Väčšinou sú to páry, ktoré spolu zdolali rôzne životné obdobia. Zmeny, ktorými prešli, a aj napriek tomu skrotili svoje ego a prispôsobili svoje potreby jeden druhému. A hlavne, nezabudli ľúbiť. Nie sa len lásky dožadovať.
Chcela som a keď ja niečo chcem, tak to chcem väčšinou veľmi a spravím čokoľvek, aby som to dosiahla. Chcela som teba. Mesiace.. môžem povedať, že pomaly roky. Chcela som len teba a nikoho iného. Chcela som, aby si videl, že ťa milujem tak, ako nikoho. Chcela som aby si cítil, že ty si TEN a robila som všetko. Občas som bola schopná ísť aj proti sebe….
Stalo sa toho veľa. Tak strašne veľa, že občas tomu sama neverím. Toľko vecí, ktoré som si myslela, že nikdy neurobím, ale kvôli tebe som ich urobila úplne ľahko.
Bola som obklopená svojou samotou. V hlave som počula hlasy, aké nudné a nedokonalé dievča som. V mysli mi behalo množstvo myšlienok. Premýšľala som nad tým, aká som a čo so sebou robiť. Tak dlho som sa snažila zachrániť svet, že som zabudla na to, že najväčšiu záchranu potrebujem ja sama. Miliónkrát som premýšľala, ako sa vymazať z tak bezchybnej spoločnosti. Ako to len urobiť? Lieky, žiletky, voda…? Už som nedokázala uniesť tie pohľady ľudí, ktorí mnou opovrhovali len preto, že som odmietala žiť podľa ich predstáv. Už som sa ďalej nedokázala tváriť, že je všetko v poriadku, keď nebolo.
Bojíš sa lásky? Znovu sa bojíš sklamania? Dokonca sa bojíš, že sa nezamiluješ tak naplno, ako v predošlom vzťahu? Býva to tak.. Pretože v tvojich očiach je stále on tým dokonalým. Akonáhle sa zoznámiš s niekým novým, začneš ho porovnávať s NÍM.
Začneš si v mysli vravieť: „Ale veď toto by on nepovedal. On by sa správal inak. Smial by sa inak. Mal iný humor. Pozeral sa na mňa inak. On bol iný.“ – Jasné, nestretneš žiadne kópie a klony tvojho bývalého. Možno je to aj dobré, nie? Veď keby bol taký úžasný, boli by ste teraz predsa spolu…
