svetženy

Mala som obdobie, kedy som od seba každého muža úspešne odplašila. Prečo? Dlho som tomu nevedela prísť na kĺb ani ja. Čiastočne som tomu porozumela až neskôr – vtedy, keď sa konečne nejaké ľady predsa len prelomili a ja som sa mohla spoznať aj očami niekoho iného. Odpoveďou mi bolo, že on si nebol istý. Že váhal, či má zmysel sa ku mne priblížiť. Pretože som vraj nevysielala jasné signály, že ho potrebujem…

Sedím na zemi opretá o pohovku a premýšľam. To je u mňa znakom, že sa potrebujem zastaviť. Nie to premýšľanie, ale sedenie na zemi. Všimla som si na to sebe – vždy, keď si potrebujem dopriať čas a dať svetu tam vonku stopku, moja myseľ odignoruje nábytok. Možno sa vtedy len potrebujem uzemniť. A tak tu teraz sedím, premýšľam a potichu si s doznievajúcou bolesťou v srdci priznávam, že tento vzťah mi nevyšiel. Že nebol pre mňa. Že viac ako on, som si v tejto láske ubližovala ja.