Tag
Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sa niektoré veci udiali skôr…
Keby som sa naučila skôr hovoriť o tom, čo cítim.
Keby láska prišla s návodom na použitie a my by sme sa nemuseli báť, že niečo pokazíme alebo niekomu ublížime…
Vieš, keď niekto povie, že potrebuje čas, myslím si, že je to normálne. Teraz to už viem. Pred pár rokmi by som sa domnievala, že je to výhovorka.
Pýtaš sa prečo. Si nahnevaná na celý svet. Chceš späť do svojho života to, čo sa k tebe už vrátiť nemôže. Je to preč… Navždy preč…
A ty len čakáš, kedy príde ten moment, ktorý ťa spasí. Márne ho hľadáš tam, kde nie je, chceš sa silou-mocou utešiť, že to príde a bude lepšie. Odmietaš si priznať, že…
Tvoj život je len a len tvoj. Je o tebe.
Čo by si urobila, ak by si sa mohla rozhodnúť znova? Nehovor mi, že si nad tým nikdy nepremýšľala. Nehovor mi, že si sa nikdy nechcela vrátiť v čase, že si nikdy nechcela zmeniť svoje rozhodnutie. Chcel to každý z nás a myslím si, že určite nielen raz. Je pochopiteľné, že snívanie o návrate v čase nebolo spojené s príjemnou spomienkou, predsa len, tú nikto zmeniť nechce, možno by ale každý z nás chcel niektoré momenty zo svojho života prežiť znova.
Aj ty máš pocit, že vôkol seba vidíš len šťastné usmievavé tváre? Úspešných ľudí, ktorým život vychádza tak, ako si ho naplánujú? Páry, ktoré sa nehádajú, ale žijú v harmonickom súlade – jedno telo, jedna duša?
Tiež sa ti niekedy zdá, že ty si jediná, ktorej niečo nevyjde? Ktorá zlyhala? Ktorá o niečo prišla, ktorá sa musí vyrovnávať so stratou, so svojou súkromnou prehrou? Tá, ktorá musí vstať a začať odznovu?
Láska mi ublížila. Láska mi zlomila srdce. Kvôli láske som stratila samu seba.
Nie… Nikdy to nie je vina lásky.
Láska neubližuje, láska neláme srdcia a nenúti nás robiť veci, ktoré robiť nechceme.
To robíme my, ľudia. Láska nás nikdy nesklame a nenechá nás len tak.
Láska je tak jednoduchá a tak prostá. Je s nami stále.
Kedysi, keď som bola mladšia, dokonca malá, som dokázala rozprúdiť neuveriteľnú hádku za každú somarinu. Som odjakživa impulzívna a hneď, ako mi bolo ublížené, reagovala som späť útokom. Chcela som sa brániť. Vysvetľovať. Riešiť… Áno, chcela som veci riešiť. Myslela som si, že krikom dám druhým najavo, že sa hnevám, že mi ublížili a že oni si to zoberú k srdcu… Časom som však pochopila, že občas nemá zmysel vysvetľovať a riešiť.
