Značka
Čo by si urobila, ak by si sa mohla rozhodnúť znova? Nehovor mi, že si nad tým nikdy nepremýšľala. Nehovor mi, že si sa nikdy nechcela vrátiť v čase, že si nikdy nechcela zmeniť svoje rozhodnutie. Chcel to každý z nás a myslím si, že určite nielen raz. Je pochopiteľné, že snívanie o návrate v čase nebolo spojené s príjemnou spomienkou, predsa len, tú nikto zmeniť nechce, možno by ale každý z nás chcel niektoré momenty zo svojho života prežiť znova.
Poďme niekam. Poďme všade. Kúpme si letenku, najlepšie jednosmernú. Niekam, hocikam. Vráťme sa, keď sa nám bude chcieť… bolo by úplne jedno kedy.
Možno je to môj čudný pohľad na svet. Možno je to pohľad na svet mladého človeka v tomto storočí.
Keď sa však obzriem okolo seba, nechápem. Nechápem, prečo sa ľudia vydávajú v dvadsiatke a prečo majú hneď deti… Nikomu nič nevyčítam, je to totiž stereotyp, ktorý sa od mladého človeka stále, aj napriek pokroku, ktorý v spoločnosti nastal, vyžaduje.
„Keď z tvojho života odídu nesprávni ľudia, začnú sa diať správne veci.“
Audrey K.
Tento citát pravdepodobne poznáte. A pravdepodobne s ním všetci aj súhlasíte. Určite ste ho už niekde videli. Pravdepodobne ste ho „like-li,“ alebo ste si ho uložili do telefónu… A teraz čakáte. Čakáte, kedy tí nesprávni ľudia odídu, aby mohli prísť tí správni. Lebo však – potom sa začnú diať tie správne veci…
Už si dlho sama… Veta, ktorú počúva každá žena, ktorá sa už nejaký ten čas neocitla v oficiálnom partnerskom vzťahu. Nepočula si ju aj ty? Nech už si nezadaná z hocijakého dôvodu, určite sa našiel niekto, kto sa odvážil pripomenúť ti to. Akoby dlhodobá sloboda znamenala niečo, čo je zlé… Akoby si tým porušovala nepísané pravidlá, ktoré si spoločnosť vytvorila. A pritom byť sám neznamená, že niekde je chyba… Môže byť za tým omnoho viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Alebo za tým nie je nič, len číra skutočnosť.
Nie každý, kto blúdi, je naozaj stratený… citát, ktorého význam som tak dlho hľadala a aj som ho našla. Pochopila som ho úplne presne. Blúdiť neznamená byť stratený, naozaj nie.
Blúdenie je podľa mňa najlepšia cesta, ako spoznať samu seba a ako spoznať život.
Či je to myslené doslovne alebo proste len tak, nechať sa unášať životom a často nemať ani šajnu kam nás to zavedie, ale pritom presne vedieť, kam máme namierené.
Sedela som v jednom podniku, zašitá niekde v kúte za stolom, kde nebolo priveľa ľudí. Nemala som chuť na nejaký blízky kontakt s ľuďmi. Chcela som byť len ja, sama so sebou. Objednala som si dve deci vína a vytiahla krabičku cigariet. V kabelke som zalovila zapaľovač a vytiahla som ten, ktorý mi ho okamžite pripomenul. Toho muža, o ktorom doteraz neviem, či mal prísť do môjho života, alebo nie.
