Značka
Vieš, ty si nechcel. Nechcel si tu byť, nechcel si byť súčasťou môjho života. Súčasťou mojich dní a nocí. Súčasťou mojej duše aj tela. Ako to viem?
Pretože keby si chcel, bol by si teraz tu a nie len v mojich myšlienkach.
Sedel by si teraz so mnou na gauči a pil jahodový čaj, ktorý máme obaja tak radi. Asi to ani nevieš . . .
Rozhodla som sa nechať ťa ísť… Tam, kam chceš. Tam, kam smeruješ. Tam, kde ťa zavedú tvoje voľby a tvoj pohľad na tento svet, v ktorom jeseň tak neznášaš. Jeseň je plná farieb, taká premenlivá každým dňom, s nejakou vlastnosťou konca, ktorú má vo svojej podstate odjakživa. Koniec jedného. No zároveň začiatok niečoho nového. Prichádza zima, no nie?
Nie je to ľahké. Nebolo to ľahké, nezdvihnúť ti telefón, neodpísať ti na správu.
Nezastavuj sa. Čaká ťa ešte dlhá cesta. Ja viem, že to nie je ľahké. Ibaže teraz, keď sa zrútil váš svet, máš jedinečnú šancu postaviť si svoj vlastný.
Povedz svojmu srdcu, že si naň hrdá. Že ho budeš opatrovať. A že sa naň nehneváš za to, že si vybralo práve jeho. Dnes vieš, že to bol omyl. Ale nič sa nedeje, lebo ľudia robia chyby. Nemohla si vedieť, že to takto dopadne. Nemohla si za to.
Každá jedna z nás si prešla, alebo ešte len prejde, obdobím, kedy si uvedomí, že nastal čas, kedy musí nájsť samú seba. Nastane ten moment, kedy dospejeme do štádia, kde si už musíme zobrať život do vlastných rúk.
Musíme prehodnotiť všetko, čo v živote máme a prijať fakt, že možno naše okolie nebude chápať naše rozhodnutia, ale je to náš život a len MY rozhodujeme o tom ako ďalej….
Príde ten moment kedy budeš stáť na tej pomyselnej križovatke a budeš sa musieť rozhodnúť.
Spomínam si na to obdobie.
Je to jedno z tých období, ktoré by ste neskutočným spôsobom chceli vymazať zo svojho života, avšak nemôžete, nedokážete. Je to jedno z tých období, ktoré vám aj po mesiaci tisne slzy do očí. Trvá to však len krátko. Respektíve, u mňa to trvalo krátko. Neviem, či som bola natoľko vyšťavená vzťahom, že som už rozchod tak neprežívala, alebo som už mala skrátka dosť.
