Značka
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Vzťah, v ktorom sa necítiš komfortne, pretože hoci sa snažíš viac, stále ťaháš za kratší koniec. Premýšľaš nad rozchodom, lenže stále nevieš, či je to výkrik o pomoc alebo skutok z pomsty, ktorý mal tohto muža iba „prebudiť“. Proste ten rozchod nechceš, chceš len, aby to bolo také, aké si si to vysnívala. Keď sa však k tomu konečne odhodláš, zistíš, že na tvoj odchod nezareagoval tak, ako by si chcela, a navyše – potrestala si tým iba sama seba. Chýba ti, a veľmi. Nedokážeš takto žiť, pretože s ním to nejde a chceš od vzťahu viac, no bez neho to už nejde vôbec…
Ja viem, že sa ti do toho nechce. Och, ako živo si dokážem predstaviť, koľko úsilia ťa stojí každý jeden deň bez zmeny, no zároveň sa s tou zmenou stále nevieš stotožniť. Presne viem, že urobiť tento krok nie je to, po čom túžiš. Teda… Nie tak celkom. Chceš ho, aj ho nechceš urobiť. Sú chvíle, kedy si praješ, aby si sa k tomu dokopala už dávno a dnes to mala celé za sebou, no potom ich vystriedajú také, počas ktorých sa toho bojíš. Jednoducho vieš, že to prísť musí, ale ešte si sa s tým nestotožnila. Nie tak, aby si to prijala. Nie tak, aby si sa odhodlala…
Milý muž, ktorý si si uvedomil svoje chyby, nebudem ti klamať, nečakajú ťa ľahké mesiace. Vieš, ak si raz definitívne pokazil niečo, čo ona po tebe roky opravovala, nemôžeš čakať, že dáš všetko do poriadku ihneď. Ťažko jedným sľubom napravíš to, čo si ničil celé mesiace, ak nie i roky… Môžem ti však s istotou povedať, že ťa stále miluje, no rozhodne to neber ako záruku, že sa k tebe vráti.
Viem, že ma veľa ľudí možno nepochopí a viem, že nie každý so mnou bude súhlasiť. Pretože názor, že o lásku sa má bojovať, je medzi nami stále veľmi rozšírený. No viete čo? Podľa mňa tí, ktorí o ňu skutočne bojovali, si až neskôr uvedomili, akú hlúposť urobili. Až spätne pochopili, koľko času stratili a ako sa zhadzovali. Dobre, možno by nezmenili úplne všetko. Možno by bojovali len chvíľu, menšiu či väčšiu. No v konečnom dôsledku by dozaista nebojovali tak dlho…
Láska nie je žiadna poistka. Je to zodpovednosť. To, že ťa miluje, neznamená, že strpí všetko. Namiesto blaženého pocitu, že je tá povestná ruka už v rukáve, by si mal pocítiť niečo iné – túžbu udržať tento vzťah nažive, ochrániť ho a nikdy ho nepoškodiť. Lebo vieš… Každý z nás má svoje hranice. Inú mieru trpezlivosti a sebalásky. No ver mi, môže ťa milovať, koľko len vie, ale ak ty budeš jej lásku ničiť, posúvaš ju malými krôčikmi k neľahkému rozhodnutiu.
