Značka
Chcela som byť pre neho jedinou, ale stala som sa jednou z mnohých. V mojom prípade doslova, keďže som sa o jedného muža nič netušiac delila s ďalšími ženami. Avšak aj keby v tom čase ničil život iba mne, stále by sa táto skúsenosť nedala považovať za jedinečnú. Stále by som bola jednou z mnohých – jednou z mnohých žien, ktoré tak veľmi túžili po láske, až neustriehli mieru, kedy ich zamilovanosť niekto využíva a zneužíva.
„Príde lepší, neboj sa,“ je veľmi častá porozchodová fráza. Zároveň je občas aj presne tou frázou, ktorej nikto neverí – vrátane toho, kto ju hovorí, končiac tou osobou, ktorej je adresovaná. Konkrétne ona v tej chvíli, ako ju počuje, sotva verí tomu, že uzavrela jeden vzťah, nieto ešte, že sa raz dostane do fázy, kedy do svojho života pustí úplne niekoho iného. Príde iný, tento musel odísť, aby uvoľnil miesto niekomu inému, aj tak ste sa k sebe nehodili, zaslúžiš si niekoho lepšieho…
Hladké zoznámenie, ktoré ústi do už nie tak celkom hladkého vzťahu, je pomerne častá záležitosť. Spočiatku to vyzerá veľmi sľubne – našla si niekoho, kto ťa zaručene rozosmeje, kto ti dáva pocítiť, že skvelo zapadáš do jeho sveta, a tak sa ti zdá, že si konečne stretla toho pravého, ktorý ti celý život tak trochu chýbal. Lenže potom sa dejú čudné veci. Času už spolu trávite čoraz menej, niektoré debaty ho otravujú, ty si vždy tou, ktorá sa musí pripomenúť. Spontánnosť zmizla, občas na pár dní zmizne i on, každá akcia si vyžaduje tvoju námahu.
A ja hlúpa som to nazývala láskou… Koľké z nás si túto vetu povedia, keď sa obzrú do minulosti a vybavia si pár spomienok na jeden (a možno i viac) zo svojich vzťahov? Koľké z nás sme si po niekoľkých rokoch alebo aj mesiacoch povedali, že buď sme boli úplne slepé, alebo sme nadobro ohlúpli? Odpoviem si sama… Je nás veľa. Ocitnúť sa vo vzťahu, za ktorý by sme položili i vlastný život, no pritom nás samotný vzťah o ten život oberá, vôbec nie je ťažké. Je to priam nesmierne jednoduché, ak sa nám podarí nakombinovať toto prekérne duo – veľká láska a malé sebavedomie.
Fázu, kedy chceš zabudnúť, no predsa nechceš, už máš za sebou. Dávno. Teraz to už chceš. Možno aj nastal definitívny koniec, možno sa všetky väzby pretli a možno nie. Možno sú tam stále nejaké nitky, tisíckrát zauzlené, pričom každý uzol predstavuje ďalšiu a ďalšiu šancu, ktorú si mu dala. V podstate je to úplne jedno, v akej etape konca sa váš vzťah nachádza. Ty ho už milovať nechceš. Ale predsa ho miluješ…
Občas sa pýtame, ako sme sa na túto cestu vlastne dostali. Hm, aj ja som sa pýtala… Vždy, keď som precitla a uvedomila som si, v akom bahne sa práve borím. Bolo až po kolená. Bahno citové, pichľavé od úlomkov môjho srdca, plné smútku, falošných nádejí, druhých šancí a nových začiatkov, ktoré vždy i tak vyústili do starých koncov. Ale nech som sa spočiatku akokoľvek snažila hádzať vinu len na jeho plecia, vinná som predsa len bola ja. Pretože som do toho bahna vkročila ja. Dobrovoľne.
