Tag
Sedím v tichu a premýšľam. Nie o tebe, ale o tom, čo sme mali. Alebo skôr o tom, čo som si myslela, že sme mali a budeme mať. Pretože takto by som definovala náš vzťah – ako domýšľanie, ktoré veľmi dlhý čas nemalo konca. Už prešlo niekoľko mesiacov, odkedy si odišiel, a ja sa stále vraciam k otázke, ktorá mi nedáva spať: Miloval si ma vôbec?
Hovoríš si, že taký vzťah už nikdy nezažiješ. Bolí ťa myšlienka, že všetky tie chvíle, ktoré ste spolu prežili, sa raz stanú len spomienkou. A tak zostávaš. Hoci hlboko v sebe vieš, že toto nie je ono. Že to, čo medzi vami je, nie je láska, ale len jej ilúzia. Avšak čo i len pomyslenie na to, že by sa to celé skončilo, ťa núti panikáriť. Pretože istá časť tvojho srdca ti vraví, že možno ste si predsa len súdení…
Viem, že nie je jednoduché čeliť tomu, čo sa stalo. Postaviť sa, otriasť prach sklamania zo svojich ramien a vykročiť vpred, keď niekto využil tvoju dôveru, zranil ťa a nakoniec ťa nechal stáť osamotenú s roztriešteným srdcom. Cítim tvoju bolesť, ten zvláštny mix smútku, hnevu a zúfalstva, ktorý sa usadil v tvojom vnútri a s každým úderom srdca ti pripomína, že niekto zranil tú najkrehkejšiu časť teba.
Pozri sa pravde do očí – si vo vzťahu, v ktorom len dúfaš, že sa niečo zmení. Že sa zmení on. Čakáš na deň, keď sa k tebe začne správať inak, keď sa konečne začne k vášmu vzťahu stavať zodpovednejšie. Keď konečne pochopí, čo všetko pre neho robíš, a ocení to. Keď prestane robiť to, čo ťa zraňuje, a začne byť tým mužom, ktorého v ňom stále vidíš. Ale čo ak ti poviem, že ten deň nikdy nepríde?
Boli chvíle, keď som sama sebe nerozumela. Keď som si nedokázala vysvetliť, prečo zostávam v niečom, čo mi viac ubližuje, než dáva. Viem, aká som bola. Bola som ženou, ktorá odpúšťa. Ktorá dáva ďalšie šance už len z princípu – len preto, že sa bála straty. Ženou, ktorá verí, že každá láska má šancu prežiť, ak sa jej dá dosť priestoru, trpezlivosti a obety. Toto boli moje presvedčenia. A práve tie ma takmer zničili.
Občas sa život zahrá s tvojimi pocitmi tak, že nevieš, či sa smiať alebo plakať. Príde niekto, kto ti zamotá myseľ a zavedie ťa na cestu, po ktorej si nikdy neplánovala kráčať. Ten človek ti dá to, po čom si túžila – presne to, čo si si predstavovala ako dokonalé. Ale iba na chvíľu. A potom ti to vezme. Nečakane, bez varovania. A čo urobíš ty? Dúfaš, že sa všetko raz vráti späť, do starých koľají…
