Tag
Sú medzi nami ľudia, ktorí nám najprv ukážu nebo a potom nás dostanú do pekla. A my? My s nimi zostávame… Prečo? Tiež som túto odpoveď dlho hľadala. Aby som pochopila sama seba. Aby som pochopila tých, o ktorých viem, že to peklo dobrovoľne podstupujú. Sú hlúpi? Sú príliš slabí, aby s tým skoncovali? Sú naivní, pretože veria, že sa to nebo okolo nich zase raz objaví? Sú len zaslepení láskou? Neviem to takto zatriediť… Ale jedno viem určite…
Neviem, či starnem alebo som len unavená. No cítim sa nejaká „zablokovaná“. Bloknutá voči všetkým, ktorí v minulosti už niečo dovŕzali, no predsa len to nebolo tak strašné, aby som ich šmarila cez palubu. Zabolelo, prebolelo… A oni zostali. No časy sa menia, teda aspoň tie, ktoré žijem práve teraz. Už nemám síl preniesť sa cez ďalšie sklamania. Prečo by som aj mala? Už viac nemám potrebu upínať sa na niekoho, kto sa ku mne nepripútal čistými a úprimnými citmi.
Ten pocit, keď vieš, že čosi nie je v poriadku, no napriek tomu to skúšaš. Pretože každá iná možnosť ti doslova reže srdce na kúsky. Máš k dispozícii veľa alternatív, ako s týmto vzťahom naložiť, no ty sa rozhodneš vytrvať. Veď… Čo ak? Čo ak ho tie iné ženy raz prestanú baviť? Čo ak sa napokon rozhodne usadiť? Čo ak má len zlé obdobie a nevie prijímať lásku? Čo ak pochopí, že so mnou mu bude dobre a že to, že ho milujem, hovorím z hĺbky svojho srdca, nie len tak z nudy? Čo ak…? A ja už pritom nebudem, lebo to vzdám príliš skoro?
Možno nájdeš ženu, ktorej toto stačí. Ale ja ňou nikdy nebudem. Chcem milovať naplno, no chcem si byť istá, že to, čo cítiš ku mne, sa zhoduje s váhou a hĺbkou mojich citov. Nemám dôvod sa ťa držať, ak viem, že to nebude ono… Už som veľká, viem, že ak nikoho práve nemám, môj svet sa nezrúti… Budem žiť a dýchať rovnako ako teraz. Stále to budem ja, pretože časy, kedy ma láska menila, sú už dávno za mnou. Poznám, aké to je, pozrieť sa na muža a báť sa spýtať, aká ja pravda, pretože ma bude zožierať tušenie, že by som sa ju od neho i tak nedozvedela.
Viete, aká je jedna z najväčších chýb, ktoré vo vzťahoch všetci robíme? Nevieme sa spolu úprimne porozprávať. A nič nerozdelí ľudí viac ako nedorozumenie… Teraz ste možno prevrátili oči, lebo vám to príde otrepané a chcete tento článok zatvoriť, lebo vy to predsa viete a vo vzťahoch komunikujete… Aká to veda… Ale naozaj? Naozaj to viete? Aj ja som si totiž dosť dlhú dobu nahovárala, že áno. Veď čo je na tom ťažké, preboha…
Iná žena by to pre mňa urobila… Inej žene by toto nevadilo. Iná žena nerobí takéto drámy… Ach, koľko som sa napočúvala takýchto výčitiek… Ako veľmi som chcela byť ako tie iné ženy, ktoré by on tak vrúcne miloval. Ako strašne ma zožierala nenávisť voči sebe samej, že nedokážem priniesť do vzťahu to, čo by si on prial, a tak sa kvôli mne a mojej neschopnosti či nezrelosti akceptovať jeho správanie neustále hádame. Dlho som sa chcela zmeniť. Ale nešlo to. Až som potom pochopila jednu vec…
