Tag
Dovolím si tvrdiť, že väčšina žien – či sú si to ochotné priznať, alebo nie, sníva o svadbe, rodine, deťoch. Samozrejme, ak sa tu nachádzajú aj také, ktoré medzi ne nepatria, nebojte sa, nie je na vás nič zlé a ani to neznamená, že nemôžete pokračovať v čítaní.
Ja som však jedna z tých, ktoré o svadbe snívali odvtedy, odkedy zistili, čo vlastne samotná svadba je.
Vieme ovplyvniť to, pri kom sa nám rozbúši srdce viac, ako by malo? Nie, nevieme, pretože nie nadarmo sa hovorí, že srdcu nerozkážeš. A to moje si teraz lepšie ani vybrať nemohlo. Čo vám poviem, môj Amor, má asi veľký zmysel pre humor. Cítiť city k človeku, o ktorom vieme, že by sme ich k nemu cítiť nemali, je veľmi ťažké. O to viac, ak ide o človeka, s ktorým s veľkou pravdepodobnosť nikdy nebudeme môcť byť. No čo viem povedať ako jediné s istotou, je to, že som to nechcela. Neplánovala som to…
Boli chvíle, kedy som si priala, aby ma miloval a nastala v mojich aj jeho citoch rovnováha. Žiadne, ja milujem a ty si užívaš, ja prosím a čakám a ty si myslíš bohviečo… A ako tento vzťah vnímam dnes? Pravdu? Ako stratu času. Ako obdobie, kedy som sa v niekoho očiach doslova zhadzovala. Stačilo mi tak málo, aby som bola šťastná v tom najväčšom nešťastí, aké som sama sebe mohla spôsobovať… Dnes by som si nepýtala lásku. Dnes som už z týchto hier vyrástla a určite by som tak dlho nečakala na zázraky. Dnes by som mu povedala iba jedno… Buď ma miluj, alebo nezdržuj.
„On nie je prehnane žiarlivý, iba ma miluje…“ Toto som raz počul a zostalo mi ťažko. Pretože to boli slová o mužovi, ktorý svojej partnerke zakazoval všetko a pre všetko sa urážal, aby ju vytrestal tichou domácnosťou. Hral na ňu celkom peknú hru, na ktorú ona v mene lásky pristúpila. Až vtedy som si uvedomil, aké nástrahy na nás vo vzťahoch číhajú a že vôbec nie je ľahké ich včas rozpoznať. A preto by som si dnes chcel posvietiť na to, či to, ak niekto nežiarli, musí zákonite znamenať, že nás nemiluje… Sú medzi nami totiž aj takí, ktorí veria, že kto nežiarli, nemiluje.
Možno si to nepamätáš, no ja na tento deň nezabudnem nikdy. Bol to deň, kedy mi postupne ako skladačka puzzle do seba zapadli všetky časti a vytvorili obraz, pred ktorým som sama zatvárala už vyše roka oči. Áno, bolo pre mňa veľmi ťažké si priznať, že človek, s ktorým som mala naplánovanú budúcnosť do každého možného detailu, lebo taká skrátka som – plánujem a snívam, už nebude súčasťou mojej budúcnosti.
Vedel som, že si povieme zbohom, ale nedalo mi to. Ako správny chlap som sa snažil niečo s tým urobiť a nenechať veci len tak na náhodu. Vzťah totiž ochladol, večer sme sa v posteli každý obrátili na svoju stranu, dlhé debaty sa pretavili do úsečných viet, v ktorých namiesto emócií už bolo možné nájsť iba k životu potrebné informácie. Žiadna láska až za hrob, skôr dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali a teraz im je ľúto priznať, že už žiadnu lásku necítia. A budem k vám úprimný – takéto konce sú najhoršie.
