Tag
Určite to poznáš. Ten pocit neistoty, keď nevieš, na čom si. Ticho, ktoré nasleduje po jeho odchode, a otázky, ktoré ti víria v hlave. „Prečo ma neľúbi tak, ako ja ľúbim jeho?“ „Čo ešte musím urobiť, aby si uvedomil, akú hodnotu pre neho mám?“ Možno si myslíš, že si mu dala všetko, čo mohol chcieť. Možno stále dúfaš, že sa jedného dňa zmení, že pochopí, že TY si tá pravá.
Poznáš ten pocit, keď ťa srdce ženie k tomu, aby si sa snažila viac? Nahovára ti, že ak budeš lepšia, krajšia, ústretovejšia, on si to raz všimne? Že ak sa na chvíľu staneš niekým iným, vzťah sa napraví? Vôbec totiž nie je ťažké podľahnúť pocitu, že za toxickú lásku môže naša nedokonalosť. Práve naopak, je to dosť častý jav… A tak investuješ všetko. Svoju energiu, čas, city. Robíš všetko, čo je v tvojich silách, no stále cítiš, že to nestačí.
Sľúb mi, že ku mne budeš vždy úprimný. Sľúb mi, že ma nikdy nenecháš žiť v ilúzii, ktorá by bola len tienistým odrazom pravdy. Pretože láska, ktorú si s tebou predstavujem, nesmie byť založená na klamstvách. Viem, že to bude znieť zvláštne. Ale nechcem ťa za každú cenu. Nechcem ťa za cenu toho, že v našom vzťahu stratíme samých seba. Že sa budeme viac trápiť ako milovať, viac si ubližovať, než sa navzájom chrániť. Nechcem ťa za cenu toho, že si budeme klamať…
Občas je ťažké uveriť v existenciu niečoho, čo nám ukázalo svoju nestálosť, premenlivosť a možno i faloš. Občas je ťažké veriť, že si zaslúžime to, čo nás už roky obchádza, a je tak ľahké podľahnúť pocitu, že pre nás to nie je určené. Občas strácame silu, odhadzujeme nádej, prichádzame o ilúzie. A to len preto, že sme nemali šťastie. Šťastie na lásku, na ľudí, na to správne, na to pravé…
Ťažko sa mi hľadajú slová. Pretože občas je náročné pretaviť do slov to, čo cítime. Priznávam, že som sa tejto situácii chcela vyhnúť. Dlho… Strašne dlho… Priam sa mi zdá, že aj celé veky, hoci v skutočnosti ide len o pár desiatok mesiacov. Presne tie však teraz splácam. Smútkom za lásku, ktorej som verila až príliš. Dnes platím za svoje srdce, ktoré verilo, že sa raz niečo zlepší. Dnes splácam svoju dôverčivosť a áno, aj naivitu…
Vzťah, v ktorom sa necítiš komfortne, pretože hoci sa snažíš viac, stále ťaháš za kratší koniec. Premýšľaš nad rozchodom, lenže stále nevieš, či je to výkrik o pomoc alebo skutok z pomsty, ktorý mal tohto muža iba „prebudiť“. Proste ten rozchod nechceš, chceš len, aby to bolo také, aké si si to vysnívala. Keď sa však k tomu konečne odhodláš, zistíš, že na tvoj odchod nezareagoval tak, ako by si chcela, a navyše – potrestala si tým iba sama seba. Chýba ti, a veľmi. Nedokážeš takto žiť, pretože s ním to nejde a chceš od vzťahu viac, no bez neho to už nejde vôbec…
