Tag
Nie si jediná. Nikdy si nebola a nikdy nebudeš. Je nás tu viac, ktoré sme sa niekedy v minulosti, alebo možno práve teraz, cítili oklamané láskou.
Kedy sme mali pocit, že to všetko, o čom celý život sníva každá jedna z nás, je len výmysel, že láska nás oklamala.
NIKDY to však nebola láska…
Určite si už na takú ženu „narazil.“ Niečo ťa k nej ťahalo, no zároveň čosi aj odpudzovalo… Niečo, čo si nevedel pomenovať slovami a nedalo sa na to ukázať prstom, no bolo to tam. Okolo nej. V nej. V jej očiach, v jej duši. Čosi divoké, nespútané, neviditeľné, ale zároveň bijúce do očí. Bolo to v jej pohľade, gestách, dokonca i v slovách. Bola jednoducho iná. V tvojich očiach hodná lásky, no nedosiahnuteľná, až ťa z toho mrazilo. Drahý muž, stretol si práve ju…
Radím sa k ľuďom, ktorí dôverujú životu, a snažím sa nedávať si nejaké drastické predsavzatia. Žiadne už „nikdy viac“, prípadne „odteraz to bude takto“ v mojej mysli nenájdete. Jednoducho sa spolieham na to, čo práve cítim, a hlavne sama sebe neklamem. Nič pred sebou nezatajujem, priznám pred sebou bolesť, strach, paniku aj radosť, a pokúšam sa tieto pocity rešpektovať, aj keď hlava niektoré z nich celkom neberie a chce ma naviesť trochu iným smerom.
Vraví sa, že ľudia sa menia… S tým súhlasím. Aj mne sa párkrát stalo, že som takmer nespoznala osobu, o ktorej som si myslela, že ju mám prečítanú. Stačila len jedna zmena v jej živote – nový vzťah, nová práca… A zrazu to bol niekto iný. Občas premýšľam, či sú tieto zmeny trvalé a kto presne za nimi stojí. Vznikajú v nás, alebo sú len výsledkom toho, čoho sme zažili? Zmeníme sa my, alebo nás zmenia iní?
Sú ľudia, ktorí sú zamilovaní do lásky a do pocitu, že milujú. A potom sú tu tí druhí… Tí, na ktorých som mala šťastie ja a možno i ty. Sú to ľudia, ktorí sú zamilovaní do pocitu, že ich niekto miluje. Napríklad ty… Žena, ktorá verí, že našla svojho princa a s ním už bude všetko omnoho ľahšie. No mýli sa… Našla klamára. Emocionálne vyprahnutú trosku, ktorá nedokáže cítiť nič. Takú, ktorej sebavedomie udiera na mozog a je jej jedno, či za sebou nezanecháva ďalšie citové mŕtvoly. Presne o týchto ľuďoch chcem dnes písať. Ja im venujem pár riadkov, aby si im ty nemusela venovať svoje srdce.
Ak by mali vzťahy oficiálne spísané zákony, jeden z hlavných paragrafov by znel: Nikdy neprijímaj malé ospravedlnenia za veľké chyby! A už vôbec ich, prosím, neprijímaj opakovane. Jedenkrát, dvakrát, trikrát… V tom prípade už chybu nerobí on, ale ty. Ak sa to stane viac ako raz, nielenže má oprávnený dôvod na škodoradostný smiech, ale ty sama si koleduješ o to, aby sa to zopakovalo…
