Značka
Niektoré vzťahy predstavujú nástrahu. Spočiatku sú tak lákavé, priam neodolateľné. Dovolia nám, aby sme sa cítili tak, ako sme vždy snívali. Milované, vzbudzujúce túžbu aj pozornosť. Raz-dva do toho vhupneme, podriadime všetko svojim citom a nadobudneme pocit, že sa nám plnia naše sny. Presne tie, v ktorých v útulnom domčeku nachádzame hrejivé objatia, pochopenie, muža, ktorého milujeme a on miluje nás.
Je prvý január a ovzduším lietajú okrem vinšovačiek aj novoročné záväzky. Ešte pred rokom som si nejaký dala i ja. A skutočnosť, že som zabudla, o čo konkrétne šlo, je viac ako veľavravná. Dnes mám pocit, že som na predsavzatia „stará“. Alebo o niečo svetaznalejšia či zrelšia? Buď jedno, alebo druhé. No koniec koncov si myslím, že vítať nový rok predsavzatiami je zbytočnosť. K tomu, k čomu nás doteraz nedohnala vlastná túžba, sa nemá zmysel siliť, rovnako ako je len stratou času predstierať, že zo dňa na deň získame nové zvyky…
Stalo sa vám niekedy, že ste sa bezhlavo zaľúbili do niekoho, kto vaše city neopätoval? Že ste sa cítili bezmocne a nevedeli ste, prečo k vám daná osoba neprechováva rovnaké city? Hoci ste sa snažili akokoľvek, láska zo strany vašej vytúženej osoby nie a nie prísť? V ten moment vám to nejde do hlavy, nechápete to a chcete len tú jedinú vec na svete – aby vám ten človek jedného dňa povedal to očakávané: „Aj ja ťa ľúbim“.
To najsmutnejšie, čo sa nám môže stať, je, že prestaneme veriť. V čokoľvek. V naše sny, v šťastnú budúcnosť, vo všetko, čo sme si vysnívali ešte predtým, ako sme zistili, že nič nie je také jednoduché. Predtým, ako sme spoznali niektorých ľudí, na ktorých aj obyčajná spomienka dokáže po rokoch zabolieť. Práve ich prítomnosť v našom živote spôsobila, že prestávame veriť.
Ženy sú z Venuše a muži z Marsu… Či ako sa to hovorí? Priznám sa, niekedy som mala pocit, že chlapi sú z nejakej čudnej planéty a nerozumie im nikto na tomto svete. Občas som premýšľala, či náhodou chlapi netrpia schizofréniou.
Veď nie je možné, že nás celú noc ľúbia, a keď príde ráno, akoby to všetko nič neznamenalo.
Po každom sklamaní vo vzťahu sme také prázdne, nedôverčivé a plné predsudkov voči mužom, ktorí sa k nám čo i len priblížia, že už nemáme silu snažiť sa nadväzovať žiadne nové kontakty. Každá žena si aspoň raz v živote povedala, že bude radšej sama a už nikdy si k telu žiadneho muža nepustí. Obvykle však bývame zranené kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúži. No vtedy si to samy neuvedomujeme.
