Tag
Možno sa to stalo aj tebe, dievča… Možno aj ty si sa minimálne raz úplne zbláznila. Môžeme to tak nazvať, pretože… Je to nádherné bláznovstvo. Pamätáš sa na ten deň, keď si zabudla na všetky pravidlá, na všetky zásady, ktorým si tak pevne verila, pamätáš na ten deň…
Kedy ti to on celé zmenil?
Na ženách pozorujem jednu zvláštnu vec, ktorou samy seba nevedome pravidelne fackujú. Ak sa zamilujú a zamilujú sa blbo (rozumej – je to kretén), milujú ešte viac. Najprv si vyskúšajú úlohu, v ktorej kričia a majú plné ústa výčitiek. Potom, keď zistia, že to nezaberá, pretože odpoveďou dotyčného na ich krik je len prevracanie očami a nič sa vlastne nemení, stávajú sa detektívom schopným vystopovať aj nevystopovateľné. Zbierajú dôkazové materiály, spisujú si svedectvá a… A nič z toho nepoužijú na to, aby si prinavrátili zdravý rozum.
Bolo to už tak dávno. Dávno predtým, ako som spoznala teba. Pamätám si na ten život, v ktorom som neverila na rozprávky. Neverila som na happy end, neverila som nikomu iba sebe… A teraz je to tu zas.
Vieš, pamätám si aj na to, ako som najprv neverila ani tebe. Prečo by som aj mala? Nikdy predtým som necítila to, čo k tebe…
Bolo to zvláštne obdobie. Z oblakov som spadla na tvrdú zem a dlho som ani nechcela nájsť odhodlanie postaviť sa. Kvôli tebe… Kvôli tomu, že som si nechcela pripustiť, že ty a ja pôjdeme každý svojou cestou. Nevidela som v tom zmysel, taký život som nechcela. Bez teba… Nemôžem povedať, že som o teba bojovala, ale aj tak ma to stálo dosť síl. Bojovala som sama so sebou. Viem totiž, že o lásku sa bojovať nesmie, pretože je to zbytočné. Ja som ti moje city „iba“ prejavovala. Dávala som ti ich najavo vždy, keď na to bola príležitosť.
O ženách sa vraví, že sme komplikované. Že nevieme, čo chceme, tak to hľadáme a keď to nájdeme, zistíme, že to nie je ono… Že sme si svoje priania, túžby či želania len zle zadefinovali, z predstáv sme ich nesprávne premietli do slov a skutočnosti. No vieš… Občas sa ťažko nachádza to, čo je raritné. Zriedkavé asi tak, ako je dnes zriedkavá nezištná pomoc. Niekedy sa naozaj len s námahou vysloví túžba, na ktorej podstatu sa už dávno zabudlo.
Si v situácii, o ktorej sa domnievaš, že sa nikdy neskončí. Ako by sa aj mohla, keď v tvojej duši práve teraz panuje totálna anarchia? Srdce plače a krváca, hlava ničomu nerozumie. Ani jedno, ani druhé nevidia žiadne východisko. Proste odišiel, povedal zbohom, rozprávka sa skončila… A ty prežívaš drámu, ktorej dej sa odohráva v poriadne hmlistom a depresívnom prostredí.
