Tag
„Neviem byť sám…“ To by mala byť stopka pre každú z nás. A nielen pre ženy, ale aj pre mužov. Všeobecne sú ľudia, ktorí nedokážu chvíľu vydržať osamote, hrozbou. Hrozbou sami pre seba aj pre svoje okolie, ktoré často o ničom netuší. Pretože takéto vzťahy, za ktorých vznikom stojí niečí deficit, či už kamarátske alebo partnerské, nikdy nedopadnú dobre. Doslova v nich obaja hľadia opačným smerom a jeden je škaredo vodený za nos…
Občas sú vzťahy hmlisté. Také, no povedzme, že kostrbaté. Jednoducho občas nevieme, na čom sme, hoci ešte nedávno sme tento pocit nemali a nájsť ten bod, v ktorom sa čosi neviditeľné zlomilo, je nielenže náročné, ale priam nemožné. Pretože na to, aby sme to zistili, by sme potrebovali nazrieť aj do hlavy toho druhého, nielen do našej. A tak ľahko spanikárime a nadobudneme presvedčenie, že sme v niečom pochybili, že sa nás ktosi rozhodol bez vysvetlenia vymeniť, že sa na nás jednoducho vykašľal…
Ja viem, že už to s mnohými ľuďmi nie je také, aké to bolo predtým. Viem, že niekde už panujú chlad a nezáujem, hoci sa nič strašné neudialo, hoci tomu nepredchádzal žiaden veľký tresk, žiadne hádky, sklamania, cez ktoré sa nemožno preniesť. Sama som to dokonca v opačnom garde v niektorých vzťahoch pocítila – že to už nie je ono, že už o mňa niekto taký záujem nejaví, že si jednoducho pripadám zbytočná, ako piate koleso na voze. Lenže vtedy som ešte ničomu nerozumela…
Spomínam si na ten pocit… Priam sa to vo mne bilo. Vzdať sa a všetko nechať tak. Začať odznova, nechať za sebou všetko a konečne sa oslobodiť. Lenže hoci to bolo mojím jediným prianím, na druhej strane sa mi do toho nechcelo. Bála som sa, že odídem odniekiaľ, kde sa to ešte neskončilo. Skutočne som sa obávala toho, že za sebou nechám čosi nedokončené, že stopnem pieseň ešte predtým, ako zaznie chytľavý refrén. No v skutočnosti som len čakala na moment, ktorý ma definitívne rozbije.
Viem, že sa hovorí opak. Že mnohokrát aj my píšeme o tom, aké je dôležité nehľadať vzťah a budovať radšej vzťah sám so sebou. Viem, že často pripomíname, že život nemôže byť postavený na jednej láske a že ak nám niekto ani zďaleka nevracia to, čo mu vieme dať, mali by sme o to viac pocítiť sebaúctu. No pravdou je, že si v živote prejdeme etapami, počas ktorých je tá láska skutočne horúcou témou. Každý z nás totiž v istej chvíli svojho bytia túži tento míľnik dosiahnuť – uzavrieť s niekým vzťah, ktorý už potrvá naveky.
Nie je až také ťažké osvojiť si presvedčenie, že treba zabrať. Že tvoja dokonalosť a čas všetko vyriešia. Lenže často vo vzťahoch zabúdame na jednu vec… Ak príliš tlačíme na pílu, nezmajstrujeme nič a nadovšetko sa môžeme aj škaredo zraniť. A môže to byť aj tvoj prípad… Ak sa rozhodneš prosiť o lásku, ktorá v srdci toho druhého nevznikla. Áno, možno doposiaľ existuje záujem. A možno to, čo existuje, je len hrou, ktorú si ty nesprávne pochopila…
