Značka
Asi nikto z nás nevstupuje do vzťahu s tým, že sa raz bude rozchádzať, no niekedy sa to stane.
Niekedy je to spoločné rozhodnutie, niekedy to proste neklape a niekedy sa len niekto z večera do rána rozhodne, že už nie je zamilovaný. Bez žiadnych predchádzajúcich konfliktov… jednoducho len tak.
Niektorých ľudí stretneme, aby nás zmenili k lepšiemu. A iní nám ukážu, akí byť nechceme. Vďační by sme však mali byť všetkým.
V živote som stretla množstvo ľudí, ktorí ma toho veľa naučili. Niektorí mi priniesli šťastie, iní ma sklamali a snažila som sa im neskôr vyhnúť…
Sem-tam jednoducho stretneme ľudí, s ktorými to nie je ono, nech robíme čokoľvek. Cítime sa nedocenení, zdá sa, že im snáď nikdy nevyhovieme, a chceme, aby nám poskytovali toľko citu, koľko aj my im. Ale to akosi nejde… Práve kvôli nim začíname o sebe pochybovať a nachádzame na sebe chyby, ktoré v skutočnosťami chybami ani nie sú. Namiesto toho, aby sme uvažovali, či nám tento vzťah vlastne niečo dokáže dať, obviňujeme sami seba.
Naše okolie nás vie svojimi dotieravými otázkami občas priviesť do šialenstva. Niekedy je za tým iba číra zvedavosť, inokedy zasa majú druhí pocit, že s nami čosi nie je v poriadku, a tak chcú prísť na to, kde je pes zakopaný. Vôbec si pritom neuvedomujú, že niektoré otázky presahujú isté hranice a oni sa tak rýpu vo veciach, ktoré by ich absolútne nemali trápiť.
Bola som pripravená. Chcela som ťa pustiť… Naozaj. Chcela som začať znova bez teba, bez tvojich dotykov, bez toho, čo bolo medzi nami, bez tých horkosladkých spomienok. Avšak časom a po každom nevydarenom pokuse o šťastie s niekým iným stále myslím na teba. Po každej skúške, ktorá ma stretne, myslím len na to, čo by si si o tom myslel ty.
Vieš, myslím, že v priebehu života sa naučíme nespočetné množstvo vecí. Jednou z nich je aj to, prečo a ako nedržať ľudí nasilu v našich životoch. Či už ide o vzťah, alebo kamarátstvo. Keď niekto chce ísť, musíme mu otvoriť dvere a zamávať na rozlúčku… Nečakať na: „dovidenia.“ Ľudia jednoducho prichádzajú a odchádzajú…
